Expres menu – reštaurácia zbalená do prírody

Sú to pocity, ktoré musíte zažiť. Sadnete si unavení prechádzkou pod mohutný smrek, vytiahnete z batoha pár vrecúšok a na variči v priebehu minút vyčaríte trojchodový obed, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani lepšia reštaurácia.

Nie, nepripravil nám ich šéfkuchár, ani dobrý známy z neďalekého hostinca – zajednali sme si ich až k drevám cez internet. Expres menu sú poctivé porcie klasických jedál s chuťou, ktorú poznáme z veľkokuchynských prevádzok s tradičnými receptúrami. Všetko je navarené tak, ako sa to robilo pred 30 rokmi – chutne, zo základných surovín, bez rôznych moderných prísad a vylepšení.

Trocha iná konzerva

Expres menu je ako mäkká konzerva. Namiesto  pevného plechu sú porcie jedla zabalené do zváraných fóliových vrecúšok, ktoré vo viacerých vrstvách spájajú odolný plast a hliníkovú fóliu. Viete ich prehnúť, skrčiť, natlačiť do batoha a upraviť tak, aby sa vmestili do ktoréhokoľvek z jeho neforemných vreciek. Netlačia na chrbte, neťukajú pri chôdzi o seba, neprekážajú. Práve to sa nám páčilo na vychádzkach za zverou, aj pri dlhších výletoch do terénu.

Hoci ide o reštauračné jedlo, nie je o nič chúlostivejšie ako konzervy. Bez chladničky, vydrží tri roky bez toho, aby stratilo na svojom pôvabe.

Hľadať drobné písmenká o konzervantoch je zbytočné. Dnes už aj Tatrakon balí hotové jedlá do plechoviek bez toho, aby ich potreboval. Všetko sa konzervuje teplom, podobne ako keď doma zavárame ovocie alebo paštéty.

Nemalo by preto prekvapiť, že v našej špajzi vznikol nový kútik, ktorý sme nazvali Reštaurácia zbalená do prírody. Bez plánovania a príprav stačí uchytiť na čo je chuť a ak hory volajú, hlad zostane doma.

Vyberte si zo 71 jedál

Španielsky vtáčik, sviečková na smotane, husacia pečienka na cibuľke, dusená ryža, hovädzie na cesnaku, kôprovka s vajcom či šošovicová polievka sú iba skromným náhľadom toho, čo sa dá vo vrecúškach nájsť. Sú to jedlá, ktoré zvyčajne v konzervách nenájdeme. Dôvod je jednoduchý.

Kým tu možno každý deň navariť čosi iné a uzavrieť to do vrecúšok, veľkí výrobcovia konzerv musia vyladiť svoju ponuku tak, aby ju mohli chŕliť v desaťtisícových množstvách. Aj to je dôvod, prečo mnohé konzervy chutia podobne a v každej nájdete bok po boku sójové mäso, lečovú zmes a pár prísad navyše. Nie je tam nik, kto by mohol krájať pečené mäso na plátky alebo rolovať závitky.

I to je dôvod, prečo konzervy po boku Expres menu vyzerajú ako núdzovka. Hoci sme ochutnali iba tri tucty jedál, z celkovej ponuky 71 balíčkov môžeme napočítať popri hlavných chodoch i 10 polievok, 4 prílohy, 3 sladké kaše a 5 bezmäsitých položiek. Prejdime však radšej k zážitkom.

Drina pri dreve

Keď treba v lese hotoviť drevo na zimu, nie je čas na žiadny oddych a vysedávanie.  Zväčša sa to odbije chlebom, slaninou a klobásou. Ktože by mal čas čosi ohrievať a nebodaj vyvárať. Možno aj preto bola jedna z prvých skúseností s hotovými jedlami úplne iná ako zvyčajne.

Vyberiete z batoha ohrevné vrecúško, vložíte do neho výhrevný vankúšik, pridáte Expres menu a zalejete trochou vody. V priebehu minút sa v horúcej pare obed zohreje a keď ho vyklopíte do ešusu, vyzerá presne tak, akoby ho práve na kachlicovej peci dovarila stará mať.

Tento druh ohrevu dokáže pripravené jedlá dokonale osviežiť a môžete si byť istí, že aj v chladnom dni budete každé sústo na lyžici fúkať. Ak si tento scenár premietneme opäť kdesi na posede pri postriežke alebo sledovaní zveri, je to akoby ste mali so sebou nielen hrniec s dobrým obedom, ale aj sporák.

Nič netreba chystať, nič strojiť, prihrievať môžete hoci aj na batohu. Toto je komfort bez kompromisov, ktorý sedí do každej situácie.

Na potulkách krajom

Vychádzky po okolí sú vždy akýmsi relaxom. Nikdy sa nenáhlime, nikdy nič neplánujeme. Vezme sa čosi pod zub a zálesácka kanvička, v ktorej sa navarí čaj a káva. Stačí pár drievok nazbieraných po okolí a o chvíľu hučí cez komín vysoký plameň, pod ktorým buble vriaca voda.

Je to príležitosť, užiť si na čerstvom povetrí výdatný obed. A práve preto vkladáme vrecúška s jedlom do ešusov, aby sme ich prihriali v horúcom kúpeli. Hoci je teplá jeseň a slniečko praží z plných síl, zistili sme že táto metóda nefunguje veľmi dobre.

Vrecúška sú veľké, objemné a museli by sme mať kotlík plný horúcej vody, aby sme jedlá prihriali tak kvalitne ako s bezplamenným ohrevom Barocook. Práve tu sme si uvedomili, aké štedré porcie sú. Ak pri 600-gramovke píšu o tom, že sú to dve porcie jedla, tak to tak skutočne aj je. Ba, na dlhších trekoch kde sa treba baliť skromnejšie sa z dvojporciovky najedia aj traja ľudia.

Koncept je jednoduchý. Ber polievku, ber hlavné jedlo, ber prílohu a vyskladaj si čo chceš. Chlieb, ryžu alebo zemiaky? Každému na čo má chuť. Nič sa nebalí dohromady a vďaka tomu aj jedlo na zálesáckom tanieri vyzerá lepšie.

Čosi sme si však pri našich vlažných porciách predsa len všimli. Omáčky sú iné ako v konzervách. I vlažné sú krémové, bez hrčiek omastku ktorý sa hromadí kdesi na okrajoch. A to nám tak trochu pripomenulo, ako veľmi sa líši pohľad do hrnca v chladničke od pohľadu do otvorenej konzervy. Expres Menu má jednoducho navrch.

Pod starým smrekom

Niekedy je hrnček horúcej polievky hodnejší ako studený rezeň obložený dvomi krajcami chleba. Keď chlad preniká do kostí, inak tomu ani nemôže byť. Vrecúškové polievky možno v termoske varíme všetci, poctivá hustá polievka je však úplne iný zážitok.

Sadáme pod starý smrek a čerpáme sily pri horúcej zemiakovej polievke. Na liehovom variči s nízkou zástenou sme ju v titánovom hrnčeku ohriali s minimálnym pripaľovaním. Zaujalo nás, ako dobre si liehový varič s ohrievaním hustých jedál rozumie. Teplo preniká do masy rýchlo, je to úplne iné ako keď sa varí voda.

Toto dobrodružstvo sme si zopakovali viackrát a máme pocit, že liehový varič je nadovšetko praktický. Či v ňom stúpa para z guláša alebo sviečkovej na smotane, vždy je to rovnaký zážitok. Varič je ľahký, paliva treba málo, popri zabalenom jedle sa táto výbava na ohrev stráca. Ba môžeme povedať, že do veľkého vrecka nohavíc sa na krátkej vychádzke vmestí aj varič, aj jedlo samotné.

V machovom kráľovstve

Ak hovoríme o hostinci, neexistuje žiadne ospravedlnenie pre to, aby sme mäsové porcie na šťave zajedali chlebom. Hoci by bol akokoľvek čerstvý, kváskový a voňavý, z tehlovej pece neďalekej pekárne. Zemiaky alebo ryža? Vyberte si a ohrievajte.

Človek privyknutý na Expres menu tuší čo ho čaká. S varičom ktorý treba na zohrievanie jedla sa nejaká tá príloha už dá navariť, a mnohí v prírode často cestoviny aj varíme. Aké je to však vtedy, ak treba ohriať hotovú prílohu, ktorá nemá žiadnu šťavu?

So starým hliníkovým ešusom a vreckovými varičmi na pevný lieh sme to neriešili ako novinku, pretože to všetko máme už dávno odskúšané. Trik je v dvojitej nádobe. Do vonkajšieho ešusu nalejete vodu, do vnútorného vysypete z vrecúška ryžu alebo vyklopíte zemiaky.

Na ohriatie každej dvojporciovky treba 14-gramovú kocku paliva a zážitok príde vo chvíli, keď sa jedlo dostane na tanier. Napratať do seba 250 gramov ryže a 300 gramov kuracieho mäsa na paprike dá slabším jedákom zabrať. Ťažko sa po výdatnom obede stáva na nohy a šliape do ďalších kopcov.

Bolo to tak trochu zamyslenie nad tým, čo nás na týchto jedlách tak zaujalo. Určite to boli chute, ktoré boli príjemné a výrazné zároveň. Žiadny rýchly priemysel, ale závodná jedáleň, školská kuchyňa či dobrá reštaurácia. A možno bolo vo všetkom aj trochu viac soli, aby sme pri svojich výkonoch v prírode nestrácali sily.

Zahrabaní v ihličí

Aj na spomínaný chlebík príde keď sa žiada čosi výnimočné, čo by dokázalo ukázať novú tvár mäsových konzerv. Poznáte to – len tak ujedať si chutné kúsky mäsa a zahryzávať ich chlebíkom.

Jemnosť, ktorú by sme asi prirovnali mäsu z pomalého hrnca, sme tiež našli v našom lesnom bufete a zdá sa, že každý si môže vybrať to, čo má najradšej – hovädzinu, bravčovinu, divinu z jeleňa, kuracie mäso, morku i husaciu pečeň na cibuľke.

Vo vlastnej šťave majú za tepla tak silnú chuť a vôňu, že by som sa nečudoval ani líške, ktorá sa zvedavo zakrádala poza mladinu, ak by pribehla až k plynovému variču, na ktorom to všetko bublalo.

Plynový ohrev netreba nijako špeciálne komentovať, pozná ho každý. Nám však viac išlo o mäsá, pri ktorých vidíte čo jete. Nik sa nemôže spoliehať na to, že v tuhej studenej mase nerozoznáte jemné mäso od tuhého, kožu od tuku. Ak by sme túto kolekciu mäsa vo vlastnej šťave mali označiť nejakou nálepkou, asi by na nej bolo slovíčko „výberové“.

S kotlíkom na horizonte

Výhľad na zasnežené štíty skál a tuhý vietor, ktorý nadúva vrecká. Hoci je veterno, obloha je jasná a vidno do ďaleka. Z borice pílime zopár suchých konárov a zbierame šišky, ktorých je viac ako dosť.

Vieme, že aj v takomto nečase môžeme v drievkači Condor očakávať plameň, ktorý nás nesklame. Čím väčšmi fúka, tým silnejšia je žiara v ohnisku.

Tentokrát máme so sebou hovädzí stroganov a zemiaky s cibuľkou. Keďže sme však na dlhšej trase, putujeme s malým kotlíkom, ktorý nám už neraz ukázal svoju všestrannosť. I tu ide všetko podľa zabehnutého koloritu. Mäso do kotlíka, zemiaky do vodného kúpeľa.

Očakávali sme veľa a veľa sme aj dostali. Za celé naše zoznamovanie sme sa nestretli s jedlom, ktoré by nás sklamalo, alebo odradilo. Rovnakú zručnosť a snahu cítiť pri každom jednom vrecúšku, hoci by v ňom bol i sladký pšenový nákyp so slivkami. A určite to nie je tým, že hlad, čerstvé povetrie a únava sú tými najlepšími kuchármi.

Zhýčkaní dobrým jedením

Po takejto skúsenosti sa po tucte vychádzok i obyčajné jedenie v prírode javí v novom svetle. Už to nie je iba nabíjanie energie a dopĺňanie síl. Každú zastávku možno povýšiť na kulinársky zážitok, pri ktorom sa možno objaví aj farebná servítka, či dokonca príbor namiesto lyžice či sporku.

Expres menu je pre nás po všetkých konzervách, PODAPoch, MREčkách, RCIRoch, KDP, BDP balíčkoch, instantných cestovín a množstve iných hotových jedál ukážkou toho, že balené jedlá sa môžu vyrovnať tomu, čo si môžeme navariť v prírode v kotlíku. V nejednom prípade pokrmy možnosti varenia v kotlíku predstihujú. Veď kto z nás by robil španielske vtáčiky v hĺbke divočiny. Nehovoriac o poľovačke a rybačke, kde sú iné veci na pláne.

Dobrou správou je, že receptúry sú navrhnuté tak, aby jedlá netrápili ani tých, čo neznesú lepok či iné alergény. Suroviny sú z českých fariem, kuchári vedia s čím pracujú.

Ceny sú v norme, od 1,10€ za porciu polievky, po 2,85€ za porciu prémiového jedla. Široká ponuka s doručením domov aj s prehľadným časopisovým katalógom je na webe www.jedzhned.sk.