Je to záruka hrejivého ohňa i v mokrom, upršanom lese. Tam, kde pod zmáčanými konármi a paličkami zapálite smolničku, živičné drievko, mastné drievko či fatwood, tam je mocný plameň, ktorý sa v priebehu minút rozrastie na plápolajúci táborák.
Kde hľadať živicu, ktorá uviazla v dreve a nemôže z neho von? Ak na potulkách krajom stretnete starú, unavenú borovicu, poriadne si ju poobzerajte. Možno objavíte poklad, ktorý zostáva ukrytý pred zrakmi okoloidúcich.
Keď príroda lieči
Ak z poranených smrekov vyteká živica, je to snaha prírody o zacelenie rany. Čosi podobné prebieha aj v boroviciach – všade tam, kde vietor poláme staré, unavené konáre. Kým na povrchu vidíte ako sa huby, riasy a machy pokúšajú zmocniť nového životného priestoru, vo vnútri sa deje pokus o záchranu.
Borovica do poškodených konárov natlačí živicu, ktorá je akousi sterilnou dezinfekciou. Tá bráni tomu, aby život prekvitajúci na mŕtvom dreve prenikol i do toho živého. Čím sú konáre staršie a unavenejšie, tým viac živice v nich nájdete.
Poobzerajte sa po pahýľoch, vytiahnite z batoha malú skladaciu pílku a ak sa po pár ťahoch naplní vzduch osviežujúcim balzamom, viete že máte pred sebou ten správny kúsok. Žiadny z pahýľov nebude nasýtený až po koniec, v každom nájdete najviac živice priamo pri kmeni.
Živičné drievko nikdy nenájdete na jedli. Z času na čas sa nevšedná, živicou presýtená časť objaví na smreku, ktorý je vážne poškodený vetrom či bleskom. Vtedy však nejde o konáre, ale o časť jeho kmeňa.
Očistiť a upraviť
Nikdy neviete, ktorý z konárov je dokonale presýtený živicou a ktorý nie. Priamo na mieste však máte dostatok času na to, aby ste sa po zozbieraní materiálu pustili do jeho čistenia. Nožom oškrabete mäkký povrch rozrušeného dreva, čepeľou orežete nenasýtené časti a zostane vám kôpka živičných drievok do domácich zásob.
Možno budú zo začiatku lepkavé, kým riadne neobschnú. Živica, ktorá je v nich nasiaknutá však zostane v dreve uväznená navždy. Nevytečie do batoha ak ho ponecháte na prudkom slnku. Nevytečie vám do vrecka, keď si zo živičného drievka spravíte prívesok na šnúre. Ak necháte domáce zásoby vyzrieť, budú stále lepšie a lepšie.
Fatwood si môžete pridať do svojej ohňovej škatuľky, môžete si z neho vyrezať tyčinku ktorú zavesíte ku kresadlu. Dokonca si môžete v pokoji domova naškrabať jemné práchno do plechovej škatuľky pre použitie bez prípravy.
Čo s ním?
Živičné drievko horí i vtedy, ak vás dážď premočí do nitky. Nemusíte mať zapaľovač s veľkým plameňom, nemusíte mať vodeodolné zápalky ktoré prežili vrtochy rozbúreného počasia.
Ak z neho naškrabete jemné hoblinky, máte práchno ktoré sa dá zapáliť iskrou z kresadla. Živičné drievko horí silným plameňom, stúpa z neho štipľavý čierny dym a horenie je stabilné, mocné.
Zopár šupiniek však nestačí na to, aby ste v mokrom lese založili oheň. Potrebujete žiaru, ktorá vám pomôže vysušiť prvé tenké konáre, ktoré majú znásobovať silu ohňa. K jemným šupinkám budete musieť pridať ďalšie, väčšie kúsky, aby plameň nabral na sile a výkone. Ak sú pokryté vodou, pri rozháraní budú trocha prskať. Voda sa však z povrchu rýchlo odparí a teplo bude presúšať palivo vo svojom dosahu.
