Ako chutí zálesácky topinambur?

0

Svietivé žlté kvety a byle, ktoré sa týčia nad hlavu. Na začiatku jesene ich nemožno prehliadnuť. Ťahajú sa popri tokoch riek, nájdu sa pri potokoch a na lúčkach pod lesmi ich sadia aj poľovníci. Hoci topinambury nie sú v Európe doma, darí sa im tvoriť husté porasty, ktoré si vytláčajú pre seba miesto.

To najcennejšie však zostáva skryté pred zrakom. Pod zemou je pod každou rastlinou za hrsť drobných hľúz, ktoré môžeme právom považovať za zeleninu. Sú krehké a svieže, s príjemnou chuťou. Bolo by škoda neochutnať ich a nezaradiť do svojho jedálnička. Ak ste niekedy počuli o invazívnej slnečnici hľuznatej, je to presne táto rastlina.

300_5775

Vydolovať spod zeme

Záleží iba na zemine, aké namáhavé bude kopanie hľúz. Prvé nájdete tesne pod povrchom zeme, ďalšie sa môžu ukrývať v až 20-centimetrovej hĺbke.  Najlepšou taktikou je trhať jednu byľ za druhou, ktoré vám pomôžu pevným koreňom zem trochu nakypriť.

V hline je kopanie babračkou, hlavne ak topinambur rastie vo vlhkom íle. Potrebovali by ste lopatku, aby ste boli spokojní so svojim výkonom. Iné je to v piesku na naplaveninách povedľa riek. Stačí vziať do ruky „sekáč“ a za chvíľu máte plný ešus tejto dobroty.

Nečudujte sa, ak spod rastlín vykopete nie fialové hľuzy, ale hnedasté či dokonca špinavo biele. Topinambur má veľa podôb a nie je tomu dávno, čo sa krížil s kultúrnymi, ktoré naši dedovia a pradedovia pestovali v záhradkách.

300_5779

Stačí umyť, šúpať netreba

Drobné hľuzy majú nepravidelný tvar a preto by sa iba s námahou šúpali. Odpad by bol veľký a šupka vôbec nie je tvrdá a tuhá. Stačí preto, ak sa vám podarí poumývať všetok piesok, hlinu a íl preč. V tečúcej vode rieky alebo potoka to ide fajn, ak máte vodu so sebou v nádobe, pomôže ak sa vyzbrojíte do svojej KPZ skrátenou zubnou kefkou.

Umývanie ide pomerne rýchlo, dajte si však pozor na to, aby vám nezostali zrniečka piesku v krivých zákutiach. Nik si nechce prasknúť alebo nalomiť zub kdesi v divočine. Pokazí to celý deň.

300_5787

Výborné sú aj za surova

Surové topinambury chutia ako mladá, krehká zelenina. Sú príjemne sladkasté, že by ste ich so šatkou cez oči považovali za kultúrnu zeleninu. Podobne ako pri čučoriedkach, aj tu záleží na mieste a trse na ktorý natrafíte. Kým niektoré budú chutnejšie, iné sa vám budú zdať trošku fádne.

Topinambur je sladký nielen vďaka cukrom, ale aj inulínu ktorý obsahuje. Kedysi sme ich našli v nejednej záhradke cukrovkára, ktorý si ich pestoval namiesto zemiakov.

300_5797

Uvarené za desať minút

Nakrájať topinambury na rovnako veľké kúsky je dobrou stratégiou pri varení. Všetky kúsky sa uvaria v rovnaký čas bez toho, aby jedny boli chrumkavé a druhé zasa rozvarené. Zalejete ich v ešuse vodou, trošku prisolíte a môžete ich položiť priamo na plameň.

Budete vidieť ako sa zo šupiek fialová farba vytráca a voda sa sfarbuje do svetlohneda. Pridajte k tomu troška peny ako pri varení zemiakov a máte dokonalú predstavu o tom, ako to ide.

300_5811

Varené topinambury pripomínajú chuťou zemiaky a budete vnímať rozdiel medzi škrobovitým, mäkkým jadrom a pevnejším okrajom.

Osvedčilo sa nám, hrať sa s nimi o čosi viac. Hodíte ich na rozpraženú slaninku s cibuľou, opečiete do mäkka a zalejete vajíčkom. Nik neuhádne, čo za zázračnú zeleninu z lúk a mokradí ste použili.

300_5825

Milan Gigel
Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

Diskutovať

Please enter your comment!
Please enter your name here