Je možné, aby dva kilogramy jahôd či sliviek priťažili batohu iba o toľko, ako jedno veľké jablko? Márne hľadáte podfuk, zbytočne sa podozrievavo vraciate k otázke znova a znova. Zbavte čerstvé ovocie čo najšetrnejším spôsobom vody a 90 percent bremena je fuč.

Reč nie je o ovocí, ktoré sa pri sušení nasýti cukrom a nadobro zmení svoju chuť, farbu a štruktúru. Ak sa do sušenia povolá mráz a podtlak, výsledkom je ovocie ktoré ožije v pôvodnej podobe vždy, keď mu prinavrátite stratenú vodu. Zoznamujeme sa na potulkách krajom  s balíčkami lyofilizovaného ovocia Brix.

Ovocie s pôvodom

Brix nie je anonymné ovocie z veľkovýkupu bez pôvodu. Nazriete na obal a razom sa dozviete že za jahodami stojí populárna odroda Senga Sengana, že višne boli obraté zo stromu odrody Oblačinská, alebo maliny narástli na kríčkoch Meeker a Wilamette. Ak patríte k milovníkom ovocia, ihneď viete o čom je reč.

Krehké, hrkajúce balíčky vábia žiarivými farbami, všetko sa však zmení ak ich otvoríte. Hoci každý kúsok ovocia spí, vyvalí sa na vás lákavá, svieža vôňa. Nič na tom, že povrch višní zvráskavel, alebo slivky stratili svoj prirodzený, voskový povlak. Naoko sa zdá, že všetko je práve tak ako má byť.

Uvedomíte si to vo chvíli, keď sa zahľadíte na rezy jahôd alebo marhúľ. Nič vás neprekvapuje, všetko je práve tak, ako to poznáte. Môže sušené ovocie chutiť naozaj čerstvo?

Kúsok po kúsku

Zo začiatku je to len nesmelý krôčik. Vytiahnete z vrecka sušenú slivku, vhodíte si ju do úst a čakáte, čo sa bude diať. Pôvodne tuhý a krehký rez sa však okamžite začne sýtiť slinami a vracať sa do svojej pôvodnej podoby. Nie, nečakajte slivku s mäkkou dužinou, ktorá sa v šťave nektáru rozprskne pri zahryznutí ústami.

Hoci cítite pevnú štruktúru, je to len zostatok toho čo sa podarilo z plnej čerstvosti zachovať. Iné je to však s chuťou. Jazykom tryskajú šťavy, ktoré sú na nerozoznanie od tých čerstvých. Ba dá sa povedať, že i o čosi koncentrovanejšie ak máte naponáhlo.

Je fajn oklamať pri namáhavom výstupe zmysly kúskom ovocia, pre ktoré netreba vybaľovať batoh, hľadať nôž či jedálenskú nádobu. Priamo na cestičke siahnete do vrecka, aby ste z plochej dózy či vrecúška vybrali jedno-dve sústa. Voda ide tentokrát na váš účet, pôžitok je však úplný.

Kompót na počkanie

Cmúľanie, chrumkanie a vychutnávanie na pochodoch a túrach je fajn. Iné to však je, ak vyrážate do prírody na niekoľko dní a chcete so sebou čerstvú poživeň. Je možné, aby túto výzvu naplnilo mrazom sušené ovocie v ktoromkoľvek ročnom období?

Nasypte za hrsť ovocia do drevenej kuksy, zalejte ho pramenistou vodou a nechajte ho päť minút vydýchnuť, aby naplno prijalo stratenú vlahu. Jahodám to pôjde rýchlejšie ako višniam, marhule budú potrebovať o kúsok viac času ako slivky. Pripomenú sa vám však svojim novým, občerstveným vzhľadom.

Bez pridaného cukru chutia presne tak, ako ovocie v jeho čerstvosti. Pochutnáte si na hrnčeku ovocného šalátu a voda z výluhu zaženie smäd. A ak by ste narazili na kúsok mäty, nič viac si už nemôžete želať. Mrazom sušené ovocie je fajn.

Celé to postavíte na nohy, ak namiesto pramenistej vody použijete horúci čaj – čierny, zelený, bylinkový, ovocný. Každý z nich vnesie nielen svoj odtienok chutí, ale aj horúce povzbudenie. V tomto prípade je už termohrnček lepší ako drevená miska.

Výrazná chuť pre fádnu kuchyňu

O zálesáckej kuchyni sa vraví že je tak trocha fádna. Ak sa v prvé dni minie všetka zelenina a ovocie, zvyšok je už iba o sušenom mäse, tukoch, obilných prílohách, ceste a zemiakovej kaši. So sušeným ovocím v batohu i tu môžete očakávať výrazné spestrenie. Stačí so sebou nosiť zopár šikovných surovín.

Zarobte do vody sušené mlieko, pridajte do neho trochu medu a za dve hrste ovocia. Razom máte pred sebou olovrant, z ktorého viete načerpať sily na ďalší pochod alebo tábornícke práce. I keď vás zaručene v tejto podobe nenaplní do sýta, energia sa derie do vašich svalov.

Ak hľadáte výdatnejšiu porciu, spravia to ovsené vločky a kuskus. Nevyžadujú varenie, iba zaliatie horúcou vodou alebo mliekom. I tento krát hneď s porciou chutného ovocia. Osvedčilo sa nám nemiešať ovocné druhy dohromady. Každé nové sústo vďaka tomu chutí inak ako predchádzajúce. Myslite na to a preberajte pomiešané ovocie ako popoluška.

Zázraky môžete čakať aj v spojení s liatym cestom. Nič na tom, že ste ešte nič nepočuli o jedle, ktoré sa volá kolbulle. Múka, voda, slaninka, ovocie osviežené vodou – výsledkom bude výdatný obed, na ktorého prípravu vajíčka netreba – stračí len panvička, na ktorej sa odohrá premena.

Hitparáda chutí?

Vraví sa, že ovocie je sladké. V skutočnosti je to pravda len na polovicu. Najprv chuťové bunky podráždia kyseliny, potom sa naplno rozvinú arómy a v závere prídu cukry. Presne tak isto je to aj s ovocím, ktoré prešlo lyofylizáciou. Nič k nemu nepridali, iba ho zbavili vody.

Slivky stanley a čačanská nám chutili najväčšmi zo všetkého, jahody senga-sengana stoja tiež za výslovnú chválu. Marhule sú mimoriadne svieže a nenájdete v nich ani kúsok kompótovej pachute pripomínajúcej lečo. Prekonáte ich zamatovú prašnosť, ktorá kontrastuje s jemnými šupkami drobných bobuľovín.

Černice, čučoriedky a maliny sú ostrej, kyslej chuti, na višňu si možno budete musieť chvíľu privykať pre jej jemnú trpkosť. Isté však je, že chute sú vskutku skvostné. Za každými 100 gramami ovocia stojí približne kilogram čerstvého ovocia.

Rozložte si to k batohu a začínate chápať o čom to celé je. Na piknik mrazom sušené ovocie nepotrebujete a možno vás neosloví ani pre poldňovú túru. Ak však vyrážate na splav, týždenný pochod či dvojtýždňové kempovanie s túlaním po horách, ide o cenné dary, ktoré nepustíte z rúk.

Mrazom sušené ovocie Brix (od 8,90€ za 75 gramov) je chutnou dávkou sviežosti, vône a potešenia pre potulky krajom. Odľahčí batoh, vnesie do neho nevídanú ovocnú pestrosť, pričom do objemu jedného ešusu vtesnáte skutočne štedrú nádielku. Nejde iba o maškrtu, ktorá vám spestrí jedálniček. Lyofilizované ovocie nič nestratilo zo svojich enzýmov a vitamínov, ktoré vás udržia v nepohode outdooru a náročných podmienkach nielen v dobrej nálade, ale aj fit.

Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

Pridaj komentár