Kam s tým? (Toaleta menom príroda)

0

Je to neodmietnuteľné volanie prírody. Nohavice idú nadol a kŕče v podrepe uvoľnia ťaživé bremeno. Ak šťastlivo rukou nahmatáte vo vrecku nohavíc toaletný papier, deň je opäť krásny, jasný a veselý. Kde sa však prikrčiť k zemi, aby si príroda zachovala dôstojnú tvár i tam, kde sa premelie veľa milovníkov prírody?

1. Pravidlo sto krokov

Sto krokov od značeného turistického chodníka, sto krokov od lesnej zvážnice, rovnaký kus cesty od okraja čistinky a možno ešte o kúsok ďalej od prístrešku, ohniska, vyhliadky či miesta pre oddych. Ak zvládnete oddialiť volanie prírody v diaľkovom autobuse, určite sa vám to podarí aj v prírode.

Je fajn, ak príroda zostane nedotknutá všade tam, kde ju v jej kráse a nedotknutosti aj očakávame. Je viac ako isté, že kroky núdze sa rozbehnú rôznymi smermi a nezastanú pri najbližšom kríčku, skalnom výklenku či húštine len preto, že do nich na prvý pohľad nevidno. Stopa núdze sa rozmaže v krajine.

2. Nie do húštin, ale pod stromom

Zbierate huby, pozorujete v utajení zver a zoznamujete sa s prírodou? Potom určite nechcete šliapnuť do niečoho, čo sa s vami bude ťahať v sychravom dni dlhé hodiny. Vyhľadajte si na vykonanie potreby miesto, ktoré je pod nohami prehľadné.

Najlepšie pod stromom, ktorý zatienil pod svojou korunou rastu ostatnej vegetácie a pripravil pre vás zázemie s oporou. Kým nohy idú do podrepu, chrbát sa môže smelo zaprieť do kôry stromu. Znižujete zaťaženie kolien a funguje to i v staršom veku. Vyhnete sa tak prípadnému zraneniu.

3. Zídite vždy dolu kopcom

Ak kráčate po vrstevnici, jelenej prti alebo po úboči, ľahšie sa s nákladom zostupuje dolu kopcom, ako šplhá nahor. Pri hľadaní miesta sa pustite vždy smerom nadol, pod chodník po ktorom šliapete. Je v tom viac rozumu ako len šetrenie silami.

Z nadhľadu vám vidno viac hlavu ako pod nohavice, zanechaná stopa sa nikdy nezosunie na chodník a ak príde na návrat, vždy sa dokážete vyšplhať späť. Smer vašej cesty je jasný – nahor, smerom k oblakom.

4. Preč zo žľabov a kaňonov

Sú miesta, pri ktorých sa zastávka stáva toxickou. Plytký žľab s potokom, úzky kaňon či terénny zárez – všetkými prúdi vzduch bez ohľadu na to, či je krásne slnečné počasie, alebo je mrzutý, sychravý deň. Jediná kôpka môže na dlhé hodiny otráviť povetrie v celom priestore – i dlho po tom, čo ho opustíte.

Naučte sa čítať terén a vyhnite sa týmto stiesneným priestorom. Držať by ste sa mali i preč od terénnych zárezov, ktorými pretekajú ihravé bystriny, ktoré hasia smäd všetkým okoloidúcim. A to i vám.

5. Nastrojte to na medvediu stopu

Čo je to za módu s lopatkami a mačacími dierkami? Zemina konzervuje zakopanú porciu a bráni jej rozkladu. Navyše, ak sa ocitnete vo frekventovanej oblasti, máte čo robiť aby ste lopatku zanorili do pevnej, kyprej zeme a nie do najstronej kaše pod tenkým príklopom hliny.

Nastrojte to na medvediu stopu. Kôpka nech zostane na lístí či ihličí, toaletný papier alebo vreckovky spáľte na kôpke na popol. Príroda počíta s tým, že trus zostáva na zemi a poradí s ním mimoriadne rýchlo – hmyz, vtáctvo, huby, baktérie, vrtochy počasia – je to kolobeh života.

Slečny a dámy by sa mali naučiť rozlišovať papierové vreckovky od vlhčených – plastových. Tie ani nechcú horieť, a ani nepatria do prírody.

Kam s tým? My zálesáci v tom máme vždy jasno.

Milan Gigel
Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

Pridaj komentár