Nasušte si lesný čaj

Je to druhá etapa bylinkárstva. Hoci lúky zožltli, lesy zredli a všetky byliny sa pováľali k zemi, stále je príroda plná pokladov, ktoré nám môžu robiť dobrú náladu. A to nielen svojou krásou, ale aj výbornou chuťou.

Zájsť si v týchto dňoch na prechádzku za humná znamená, že budete obdivovať rovnakú krásu sveta ako zver. Možno vám to nikdy nenapadlo, ale keď zmizne posledná černica a ostružina z húštin, všetka pozornosť mieri k trnkám, hlohu a šípkam.

Na nejednej ceste prešliapnete blatom dôverne známe stopy, a ak sa budete tíško presúvať krajom, možno budete mať aj živú spoločnosť. Na rozhovor isto nie, tú krásu lesklých očí a uhladených kožúškov si veru nenecháte ujsť.

Netreba čakať do mrazov

Sú to len také babské povedačky. Po prvých mrazoch sú vraj trnky sladšie, hloh šťavnatejší a aj šípky vraj lepšie chutia. Pravdou je, že nejde ani tak o mráz, ale o čas ktorý majú na dozrievanie. Ak budete vyčkávať a zima nepríde skoro, môže sa stať že všetky kríčky budú nadobro pooberané.

Takáto dobrota zvábi medveďa, vypasú sa na nej aj tohtoročné srny so svojimi odrastenými mláďatami a neraz k ním zavíta aj zver jelenia. Čím menej pastvy a iného kŕmenia je (teda s výnimkou toho na poľovníckych vnadidlách), tým rýchlejšie budú drobné bobuľky miznúť.

Ak nazbierate za košík týchto skvostov, snáď nikoho z lesa nepostihne núdza. Veď nejeden z nás to zveri vynahradí neskôr, keď krajinu pokryje biela perina. Každý batoh sena na chodníčkoch zveri sa počíta.

Lepšie strihať ako trhať

Je omnoho jednoduchšie pustiť sa do zbierania v rukaviciach s malými nožnicami, ako predierať sa hustými krovinami a dotrhať nadobro všetko oblečenie.  Neraz sú obsypané konáriky iba úplne hore, tam kde zver už nedočiahne.

Čo bolo nanič, už dávno opadalo, čo bolo v dosahu, už dávno je zozbierané a spasené. Takže sa neraz zdá, akoby na kriakoch zostal len ten najlepší výber na čaje. Šípky sú ako z rozprávky o spiacej Ruženke. Trnky sú zasa všakovaké – niektoré naduté šťavou, iné už na holých kríkoch začali prisychať. I tu spravila príroda kus práce pre nás. A ak ide o hloh, každý rok je iný. V jednom sú krásne, lesklé ako korálky, v inom na nich vidno trochu únavy.

Či budete zbierať do plátennej taštičky alebo do košíka, je iba na vás. Nemá sa čo pomačkať, nemá čo stratiť na kráse.

So sušičkou i na radiátore

Kto má doma elektrickú sušičku, nebude mať o čom rozmýšľať, ostatní sa asi spoľahnú na svoje radiátory a noviny. Nič netreba umývať, nič netreba nijak zvlášť pripravovať. Stopka navyše chuť nepokazí, len so šípkami sa treba pohrať.

Každú z nich rozkrojiť na polovice, opakom lyžičky vytiahnuť semienka a vypláchnuť všetky tie pichľavé vlákna. A ak k takejto zmesi pridáte aj zopár jabĺčok z vlastnej záhradky, alebo cestou trošku odľahčíte niektorú z plánok, máte čajovú zmes, akú v žiadnom obchode nekúpite.

Nálev sladký a voňavý

Aký je čaj z jesennej hory? Kus sladký, kus voňavý a predsa každý rok s trošku odlišnou chuťou. Nemusíte ho mať veľa, aby ste mali vždy istotu, že budete mať čím naplniť termosku na pochôdzky zamrznutou krajinou.

Veď nejeden z nás to zaiste prestrieda i harmančekom, žihľavou či dúškou, ktorých sezóna je v úplne iných častiach roka. A ak ide o varenie čaju pod holým nebom, viete že je super zážitok vyskúšať si to v zálesáckom samovare?