Žiadny nocľah ani kempovanie sa nezaobídu bez ohňa. Zozbierate po okolí konáre a suché, spadnuté stromy, pripravíte si z nich šikovné polienka na prikladanie a či ste na mieste deň alebo týždeň, oheň horí takmer bez prestávky. S útulnou atmosférou a istotou teplého jedla a nápoja.
Kde však vziať istotu, že sa vám nešikovnosťou nepodarí podpáliť les? Kým zozbierate dostatok zručností a skúseností, mali by ste sa naučiť myslieť na detaily. Niekedy vám príroda sama ukazuje, že lepšie je siahnuť po drievkači alebo variči, aby ste nenarobili škodu.
Staré ohnisko je bezpečnejšie
Diera v zemi vyhoretá až po samé dno a po bokoch obruč z kameňov – to nie je iba ohniskové klišé, ale najbezpečnejšie miesto na založenie ohňa. Môžete očakávať, že na tomto mieste vyhorela lesná hrabanka až na čistú hlinu a spolu s ňou všetko horľavé v bezprostrednej blízkosti pahreby.
Navrstvený popol je ako nehorľavý štít, ktorý nedovolí horúčosti uniknúť. Ak nezaložíte väčší táborák ako všetci pred vami, s takmer úplnou istotou sa môžete spoliehať na to, že sa za normálnych podmienok nič nestane ani vtedy, ak večer zaspíte skôr ako plamene stratia svoju silu.
Ohnisko nie je iba jazvou v živej prírode. Je aj bezpečným bodom, kde môžete zakladať oheň znova a znova.
Kopte, zametajte, upratujte
Pri pochodoch a potulkách s nocľahom nenájdete vždy hotové ohnisko. Musíte improvizovať na novom mieste, o ktorom takmer nič neviete. Urobte si z konárov metlu, poodmetajte zem a vylovte z batoha aj sekáč, ktorým do zeme vyrežete kotol pre založenie ohňa. Čím viac lístia, ihličia a rozkladajúcej sa hrabanky sa vám podarí vytiahnuť, tým lepšie.
Nie je istota že nájdete kamene, ktorými dokážete oheň uväzniť v kotli. Nie je isté ani to, že sa vám miesto podarí pripraviť k dokonalosti. Dôležité je, aby ste udali tuláckemu variču, strážnemu ohňu či táboráku takú veľkosť, ktorá je primeraná bezpečnosti. Pílka, sekerka a ďalšie náradie vám pomôžu nadeliť palivo tak, aby sa zo zamýšľaného ohníčka nestala z improvizácie neskrotná ozruta.
Horí horí všetko horí, čo má uhlík všetko horí – myslite na to a pozerajte sa okolo ohniska. Sálajúce teplo mení na zemi mokrú hrabanku na suchú, horľavú vrstvu. Čosi podobné sa môže stať i s konármi, ktoré sú nad ohniskom.
Vždy v závetrí
Vietor je živel a dokáže narobiť riadnu šarapatu ak sa stretne s ohňom. Stačí aby sa počasie nečakane zmenilo a silné poryvy vetra dajú plameň do pohybu. Je to ako keď fúkate do pahreby – horenie sa zrýchľuje, plameň silnie, predlžuje sa a popri tom olizuje nové miesta.
V ihličnatom lese sa plameň môže dostať za kamene, v listnatom máte problém s lístím, ktoré vbieha do ohniska a vybieha horiace von. Voľte preto záveterné miesto a majte na mysli, že lepšie je oheň zakladať v žľabe ako na hrebeni.
Čím hlbšie ohnisko vykopete, tým lepšie ho dokážete pred vetrom uchrániť. Nikdy by ste nemali oheň zakladať vo veternom počasí a vždy by ste mali byť na pozore ak sa pokojná atmosféra dňa mení na dynamickú. Čím menší oheň vo veternom počasí máte, tým bezpečnejší je. Bezpečnosť závetria znásobí natiahnutá celta, nápomocná je hradba z batohov, ale aj drevená zástena, ktorú viete na mieste vybudovať.
Načúvajte hasičom i prírode
V zime a sychravom medziobdobí jari a jesene je zakladanie ohňov bezpečné. Pôda je mokrá, vzduch je nasýtený vlahou, všetko je v akejsi pohode. Všetko sa však mení s príchodom horúcich, letných dní. Lesná hrabanka môže preschnúť natoľko, že stačí málo aby sa súvislá vrstva pribrala do horenia. V takýchto obdobiach vydávajú hasiči výstrahy a zákazy kladenia ohňov. Stačí načúvať ich výzvam.
Rozum by ste mali mať aj vy, aby ste takúto situáciu vyčítali v prírode sami. Ak pravidelne chodíte do terénu, ihneď poznáte že zvuk lesa sa zmenil, krok má inú pružnosť a aj farby sú akési svetlejšie a jasnejšie.
Ak je vyhlásený zákaz kladenia ohňov, radšej ho rešpektujte a myslite na škody, ktoré by sa mohli stať. Stále môžete vytiahnuť svoj malý Esbit na tablety, plynový turistický varič s horákom, ohňový gél s varičom alebo hoci aj drievkač, ktorý rozbalíte na bezpečnom mieste – napríklad v strede chodníka.
Oheň haste dôkladne
Každý oheň ktorý založíte musíte nielen strážiť, ale aj uhasiť pri odchode. Nie vždy to musí znamenať, že pahrebu utopíte vo vode, ktorú si naberiete v potoku. Ak začnete pred odchodom prehrabávať uhlíky, zmenšia sa a vyhoria oveľa rýchlejšie ako pod vrstvou belavej pahreby. Berte to ako miešanie kaše, ktorá vďaka vašej snahe chladne rýchlejšie. Je to príprava pre každé hasenie.
Veľmi dobrým pomocníkom na hasenie sú skaly, ktorými zoslabnutú pahrebu kompletne prikryjete. Stiahnu do seba horúčosť ohniska a zamedzia prístupu vzduchu. Znamená to, že i keby sa po vašom odchode spustil vietor, ochladnuté ohnisko založené kameňmi nerozdúcha.
Do dusenia sa môžete pri zoslabnutej pahrebe pustiť i vy. Ak ju zadupete, je to akoby ste sťažili prístupu vzduchu k uhlíkom. Tie po chvíli utlmia svoje horenie a vy budete na ochladenie ohniska potrebovať oveľa menej vody, ako keby ste ju liali priamo na plameň. Je to dobrá taktika na mieste s nedostatkom vody. Dávajte si však pozor na topánky, aby ste domov nešli naboso.
Neodchádzajte od uhaseného ohniska skôr, ako na dlani nepocítite že horúčosť po vašom hasení naozaj poľavila.
