Breza, javor, buk i lipa – všetky majú čosi spoločné. Skôr ako v jarných dňoch rozvinú svoje prvé lístky, pod ich kôrou vytrvalo hučí miazga. Je to vlaha zeme, ktorú sa snažia korene vytlačiť až hore, do korún.
Nie je to však voda s chuťou snehu, skál, hliny a sychravých jarných dažďov. Korene a drevo stromov ju obohatili o cukor, aby vytvorili osviežujúci kokteil. Keď ho ochutnáte, máte pocit akoby ste na jazyku mali celý kraj. Sladký, svieži a plný zemitých minerálov.
Čas a miesto si musíte nájsť sami
Ak čítate príspevky v zálesáckych skupinách a fórach, včas zachytíte signál, kedy sa máte o miazgu začať zaujímať. Bezlisté stromy vám neprezradia nič – viac napovie počasie. Keď sa budí život stromov, i miazga hučí pod kôrou svižnejším tempom.
- Lepšie je poludnie ako noc, lepší je slnečný deň ako zamračený
- Vlahy musí byť nadostač, takže strom na skalnatom hrebeni bude mať miazgy menej ako ten na zamokrenej úboči.
- Južná strana svahov je vždy teplejšia ako severná, takže prvú miazgu hľadajte práve tam.
- Neraz napovie i hladká kôra bukov, ktorá slzí na miestach, ktoré poškodila zver.
- Kým z javora môže tiecť miazga v plnej sile, buky ešte stále môžu driemať.
Živú vodu musíte navŕtať a usmerniť
Najšetrnejším nástrojom pre prístup k miazge je nebožiec. Ak zvolíte priemer 4 alebo 5 milimetrov, budete mať istotu že váš zásah do stromu nie je neprimeraný. Vŕtať môžete všetko od hrúbky stehna nahor, nikdy nie hlbšie ako 3-4 centimetre. Dierka, ktorú vyvŕtate nebožiecom je čistá a hladká, je dokonalá akoby ste ju rezali špeciálnym nástrojom.
Ak urobíte návrt pri zemi, nemusíte riešiť zložité uväzovanie zbernej nádoby. Jednoducho ju položíte na zem a na nerovnom teréne zaťažíte kameňom. Ak však spravíte návrt vo výške pása či dokonca vyššie, miazga môže byť o čosi sladšia.
Každý meter ciev stromu ladí jej chuť. Na spôsob uchytenia nádoby myslite skôr ako otvor navŕtate. Nie každá fľaša má na hrdle falc, nie každý hrnček má ochotu udržať sa na mieste.
Najlepším pomocníkom pre smerovanie kvapkajúcej miazgy je povrázok z prírodného materiálu. Zložíte ho napoly, zviniete do pevného zväzku a zasuniete do vyvŕtaného otvoru. Aby mala miazga ochotu preniesť sa jeho vláknami a odkvapnúť do fľaše, povrázok musíte starostlivo namočiť. Či na to použijete miazgu alebo vodu, to záleží iba na vás.
Kvapka ku kvapke
Zbieranie miazgy v správnom čase nie je vytrvalostným športom, ktorý má preveriť vašu trpezlivosť. Ak máte tri pekné stromy so zbernými nádobkami, za dve-tri hodiny môžete mať na pitie zozbieraný celý liter miazgy. Oddychujte pod stromami, motajte sa po okolí, priúčajte sa drobným remeslám, snívajte o krásach prírody.
Zbieranie miazgy vám spríjemní i víkendový pobyt v prírode s prespatím. To už je dostatok času na to, aby ste si mohli vyskúšať zahustiť miazgu v nádobe na ohnisku, aby ste skoncentrovali jej chuť. Alebo si môžete horúcou miazgou zaliať kávu či čaj, aby ste odhalili nové odtienky chutí.
Keďže ide o slávu, ktorá patrí ku každej jari, spravte si svoj vlastný návyk a rituál, ktorý vás bude rok po roku vracať v spomienkach do rokov minulých. Spojte pôžitok s peknými chvíľami.
Ranu treba zaceliť
Nie je to nič, čo by bolo nad vaše sily. Zastrúhate kolíček z čerstvého konára rovnakého druhu stromu, namočíte ho do štepárskeho balzamu a natlčiete ho priamo do otvoru. Tým sa vám podarí výrazne spomaliť odtekanie miazgy z rany.
Nepoužívajte hlinu, kamienky, klince či iný materiál. Vašou snahou je zabrániť tomu, aby do rany prenikla infekcia. Práve štepársky balzam, ktorý je zmesou živice a lanolínu je dezinfekciou, ktorá pomôže stromu ranu zaceliť.
Nebojte sa toho, že strom vysilíte alebo poškodíte. Príroda sa musí vysporiadať s ulomeným konárom, poškodenou kôrou i prasknutým kmeňom tak, aby jarné prúdenie miazgy prežil. Jeden malý otvor nie je priveľkou výzvou pre zacelenie.
nie som si isty ci celenie ran – teda vlozenie dreveneho kolika je dobry napad, drevo ked zacne naberat vodu, moze napucat a to by mohlo strom poskodit. na zacelenie ran zvacsa staci steparky vosk.