Je to zálesácka klasika. Upražíte na panvici slaninku, rozklepnete na ňu vajíčka a ak dostanete chuť na čosi výdatnejšie, zohrejete si v ešusi konzervu s fazuľami. Čo však variť na pochodoch, ak sú vajíčka mimo hru a máte chuť na čosi výdatné?
Ak ste nikdy nepočuli slovko kolbulle, mali by ste spozornieť. Na pahrebe, táboráku či dokonca na drievkači dokážete v panvičke pripraviť jedlo, ktoré stojí za to. Stačí vám len kus tučného, trvanlivého mäsa, hrnček múky, voda a džem na prilepšenie.
Inšpirácia prichádza zo švédskej zálesáckej kuchyne. Múka a tučné solené mäso vydržia večnosť, brusnice rastú všade naokolo. Stačí len vyčariť ohnisko a pripraviť panvičku na varenie. Ak pri balení batoha nazriete do špajze, určite tam nájdete múku a džem. Pridajte slaninu, pancettu, sušenú krkovičku alebo klobásku a máte trvanlivé zásoby na cestu.
Hladká múka pevne drží pohromade, polohrubá robí zasa cesto kyprým. Zmiešajte si ich vopred v pomere 1:1 do vrecúška, v ktorom vám pri potulkách krajom nenavlhne. Na jednu panvičku neminiete viac ako 200 gramov múky.
Záleží na múke, koľko vody musíte pridať, aby ste vymiešali cesto. Začnite tým, že do nej prilejete práve toľko vody, koľko ste jej v odmerke namerali. Nič netreba miesiť, všetko sa iba mieša lyžicou alebo vareškou.
Cesto má byť riedke ako na palacinky, práve také aby sa lialo z varešky alebo lyžice svižným tempom späť do ešusu. Práve vďaka pare, ktorá vznikne z vody pri pražení sa v ceste vytvoria bublinky, ktoré ho spravia nadýchaným.
Berte to tak, že nerobíte palacinky ale výdatné jedlo o jednom chode. Čaká vás teplá porcia mäsa, ku ktorej máte jemný nákyp z múky. Naplňte preto panvičku slušnou porciou slaniny, sušeného mäsa a klobásky, ktorými pokryjete celé dno. Tu sa rodí chuť a energia.
Všetko sa na pahrebe prehreje v priebehu niekoľkých minút. Potrebujete vidieť vytopený tuk, ktorý pokryje dno panvičky. Najlepšia je plechová, na ktorej sa nemusíte báť že vám čosi na uhlíkoch prihorí, alebo že sa vám cesto na ňu nalepí.
Nebojte sa pary, ktorá sa dvihne nad panvičkou, ak začnete liať cesto do horúceho omastku. Očakáva sa, že vytvoríte vrstvu približne 1,5 až 2 centimetre hrubú. Všetko mäso vám na čas úplne zmizne z dohľadu.
Najprv začne po okrajoch vystupovať nahor tuk, potom sa zatiahnu okraje cesta a keď dosiahnu lemy 5-centimetrovú šírku, môžete sa pribrať k obracaniu. V mrazivej zime trvá pribkižne 20 minút, kým je kolbulle pripravená na otočenie.
Dopekanie rubovej strany je už mimoriadne rýchle a nezaberie viac ako päť minút času. Ak chcete vedieť čo sa deje mimo váš dohľad, podvihnite okraj vareškou a budete v obraze. Teraz už nemusíte dúchať do uhlíkov ani vtedy, ak sa pokryli vrstvou bieleho popola.
Za tepla pridáte džem a môžete sa pustiť do jedenia. Ako chutí kolbulle? Nie je to palacinka, nie je to slaný lievanec. Máte pocit, akoby sa jemné cesto ponášalo na vaječný nákyp, hoci ste žiadne vajíčka nepoužili. Ak to raz skúsite, určite sa k tejto dobrote budete vracať.
