Ak stojí na lúke starý buk ktorého konáre visia až po zem, vždy by ste si mali nájsť čas, aby ste si pod ním posedeli a oddýchli. V týchto dňoch sa z nejedného z nich sype zlatohnedý poklad tak mocne, že pri závane vetra máte pocit, akoby na zem dopadali veľké kvapky dažďa.
Sýkorky, orešnice i veveričky vedia čo je dobré. Pilne zbierajú drobné plody ktoré pršia z konárov na zem. Ak ste nikdy neochutnali bukvice, je najvyšší čas aby ste tak spravili. Ak máte radi lieskovce a jedlé gaštany, určite vám zachutia.
V lese ich nehľadajte
Bukový les je v jeseni malebný, bukvice v ňom však nehľadajte. Z útlych korún, ktoré sú vytiahnuté vo výšinách síce padajú chutné semienka, tratia sa však na zemi v hrubej vrstve tlejúceho lístia. Hoci divá zver dokáže tieto poklady zozbierať aby sa nimi zasýtila, pre človeka je to priveľká fuška a námaha.
Iné je to na lúkach, kde sú osamotené staré buky zasypané úrodou od zeme až po samý vrchol. Stačí vám natiahnuť ruku a môžete bukvice sypať von priamo z ich oplodí. Natiahnete na zem celtu, zamávate konárom a všetko sa sype dole, aby ste si naplnili hrste alebo ešus.
V suchom, slnečnom dni bukvice samy padajú na zem, vo vlhkom opare ich môžete oberať z konárov priamo s oplodiami. Správajú sa podobne ako šišky. Keď vyschnú, roztvoria sa a bukvice vypadnú von.
Zoznámte sa s nimi
Pichľavé oplodie s vypadávajúcimi chĺpkami a dve hranaté semienka vo vnútri. Záleží iba na šťastí, čo vám padne do hrsti. Je to malá lotéria, pri ktorej sa triedeniu nevyhnete. Na niektorých semienkach na prvý pohľad vidno, že sú krásne naduté, plné dobroty. Iné sú zasa štíhle, pretože pod šupkou sú zaručene prázdne. A máme tu aj hostí z ríše hmyzu, ktorí za sebou zanechajú iba drobnú dierku, ktorou preliezajú z jedného plodu do druhého.
Hoci sa triedenie javí byť náročné, stačí vám nádoba s vodou a všetko sa porieši samo. Čo nestojí za nič, to vypláva k hladine. Čo je v úplnom poriadku, to klesá na dno. Mali by ste to však spraviť hneď pri zbere, kým sú šupky semien vlhké a svieže.
Ak sa zahľadíte na bukvice, možno trochu pripomínajú gaštany, možno trochu oriešky, výnimočné sú však svojim hranatým tvarom.
Prvá ochutnávka
Bukvice chráni pevná šupka, ktorá mení svoje vlastnosti. Ak sa pustíte do hodovania priamo pod stromom, chvíľku potrvá kým prídete na to, ako semienka vylúpať z obalov. Sú pevné, avšak mäkké. Takže ak načnete jeden roh, pekne si stiahnete šupku dole.
Bukvice, ktoré si vezmete domov a odložíte kdesi na stôl vyschnúť sa troška zmenia. Ich obaly budú krehkejšie a na nejedenom semienku popraskajú. Potom už len roztiahnete škáru a obsah vylúpnete von.
Chuť je však v oboch prípadoch výborná. Akoby ste zobali drobné oriešky s jemnou, príjemnou chuťou lesa. Z času na čas zacítite trochu horkosti, nič to však nemení na tom, že máte z bukvíc príjemné pocity.
Skúste ich opiecť
Varenie bukvíc vo vode nemá veľký zmysel. Šupky vám síce zmäknú, samotné jadro však zostane úplne bez zmeny. Ba zdá sa, že horkastá príchuť sa objaví častejšie ako pred varením. Iné to však je, ak sa pustíte do opekania.
Naložíte ohník a nad pahrebou v suchom hliníkovom ešuse opečiete vždy jednu malú dávku za druhou. Keďže všetko sa deje rýchlo a pri prehadzovaní bukvíc na horúcom plechu sa niektoré opečú viac ako iné, vyrobíte kokteil nových chutí.
Tie bukvice, ktoré sa opiekli iba nepatrne chutia podobne ako jedlé gaštany. Cítite z nich sypký škrob, ktorý sa v teple nafúkol a zjemnil. Tie, ktoré sú opečené viac chutia zasa ako pražené oriešky. Sú chrumkavé, aromatické a ak si ich nalúpete viac, máte možno chuť aj prisoliť si ich.
Bukvice sú výborným spestrením zálesáckeho jedálnička a milou kratochvíľou na posedenie za oknom, ak vonku prší tak mocne, že sa neradno vybrať na prechádzku.
