Zastavte sa, spomaľte. Turistika 5x inak.

Vraví sa, že turistika je šport, pri ktorom kráčate krajinou po značkách od rázcestia k rázcestiu, aby ste v predpísanom čase dosiahli cieľ. Jednotlivo, v družných skupinkách, v zástupoch i davoch, ktoré sa vybrali po rovnakom chodníčku ako vy.

I bez toho, aby ste zostúpili zo siete značených trás, vaše turistické počiny môžu nadobudnúť úplne inú tvár a charakter. Stačí ak začnete hľadieť nie na cieľ, ale na cestu samotnú. Čakajú vás veci, ktoré ste dosiaľ možno nikdy nezažili.

1. Keď psy zalezú do búd

Tmavá obloha, blato pod nohami a sychravý nečas, v ktorom by ani psa nevyhnali von. Hoci to znie strašidelne, s dobrou obuvou, oblečením a náladou môže byť takýto deň mimoriadne zaujímavý. Zvolíte si prechod lesmi, lúkami a nenáročným terénom, zameriate sa na známe trasy  a zvyšok necháte napospas osudu.

Ak ste pozorní, nespútaný život krajiny sa vám ukáže v plnej nahote. Poteší každý prístrešok na ceste v ktorom si môžete sadnúť pri občerstvení, do nálady vás dostane termoska s horúcim čajom alebo kávičkou. Ba neraz sa stane, že ako šibnutím čarovného prútika sa nečas pretrhne a krajina vám ukáže svoju milú tvár.

Gumáky na nohách a pončo natiahnuté cez batoh vám spolu s teplým a priedušným oblečením dávajú pohodlné zázemie. Malá blikačka na batohu zasa ostatných upozorní na to, že tiež nie sú v prírode sami. Všetky vnemy k vám prichádzajú výhradne cez oči, nos a pokožku. Uši akoby sa vo vytrvalom šume úplne vypli.

2. Divotvornou nocou

Fantázia a neskúsenosť sa v nočnej prírode natoľko dostávajú k slovu, že neraz ani neviete správnym slovom vypovedať, čo všetko sa odohralo vo vašej mysli.

Všetko sa odohráva cez zvuky, ktoré zachytíte svojimi ušami. I malú bystrušku v lístí môžete po šume považovať za omnoho väčšie vtáča a za krokmi vtáčaťa budete vidieť menšieho štvornohého lovca.

Pre nočné výpravy sa hodia trasy, ktoré končia vyhliadkou, avšak nie sú zaťažené náročným terénom skalísk, krkolomných stúpaní, rebríkov či reťazí. Na lesných tepnách, lúkach značenými oceľovými žŕdkami a v teréne s výdatne vyšliapanými chodníkmi sa zorientujete i s čelovkou na hlave. Pomalšie tempo je prirodzené, hľadanie značiek v svite mesiaca a lampičky je priam zábavou.

Nočná krajina nie je ani tajomná, ani zahalená v tme. Každá dedinka sa prezradí svojou žiarou stúpajúcou k oblohe i vtedy ak je utajená v hlbokej rokline, každý obývaný kút svieti iskrami okienok, pouličných lampičiek a jazdiacich áut, ktoré sa ukazujú do noci. Na každom kúsku, kde sa krajina otvorí v nočnej náruči dokážete stopovať prítomnosť človeka.

Prekvapí ak na lúke zacítite neznámu vôňu kvetov, pretože voňajú iba pre nočný hmyz hľadajúci biele navigačné lupene. Zarazí vás, do akej diaľky počuť autá, ktoré sú cez deň takmer nepočute

ľné. A budete si voľkať pri dýchaní povetria, ktoré je naplnené nočným oparom.

Hoci sú kolektívne nočné výstupy fajn, dôležité je aby všetci zachovali ich komornú atmosféru. Inak stratia svoje čaro.

Najkrajšia je však úľava, keď sa dostanete na vrchol a z vyhliadky sledujete mraveniská ľudí, ktorí spia vo svojich domovoch, aby sa dočkali rána.

A ak sa k tomu pridá brieždenie a slnko začne nočný svet meniť na svieže ráno, nebudete sa chcieť postaviť, aby ste sa vrátili nadol.

3. Slimačím krokom

Žiadny vodič si nevychutná krásy kraja v takom detaile ako cyklista, a žiadny cyklista nemá šancu obdivovať to, čo uvidí turista na svojich nohách. Práve rýchlosť presunu je bariérou, ktorej vinou nám unikajú drobné krásy okolo nás.

Ak sledujete cestu pred sebou a hľadáte na stromoch a skalách jednu turistickú značku za druhou, zabúdate na to, že okolo vás sa rozprestiera prekrásny svet. Obzvlášť vtedy, ak viete že musíte prejsť celú trasu skôr, ako vám odíde posledný vlak zo železničného perónu.

Nazrite do máp a vytypujte si krátke trasy, pri ktorých si môžete dovoliť spomaliť tempo na tretinu. Nič na tom, že dvojhodinová túra náučným chodníkom vám pri prekračovaní z nohy na nohu bude trvať šesť hodín. Za ten čas stihnete do seba pohltiť všetku krásu, ktorú by ste si inak nemali šancu všimnúť.

Po jednej či dvoch vychádzkach sa stihnete naučiť, ako treba manévrovať pri každom strete, pri ktorom vám ktosi v netrpezlivej roztržitosti dýcha na krk. Naučíte sa uhýbať a odstupovať tak, aby ste nevyzerali podozrivo či v núdzi o pomoc.

Pri pomalom kroku stihnete prezrieť každú skalku, strom či zákutie, takmer akoby ste sa ich snažili zdokumentovať. Budete sa cítiť ako v dokumentárnom filme o prírode, kde pomalé slovo a uchu príjemný hlas popisujú každý detail. A ak sa prichytíte, že to robíte v duchu i vy, robíte to správne.

Nie je výnimočné, ak si na takéto vychádzky musíte zobrať viac jedla ako zvyčajne a nemalo by vás prekvapiť ani to, ak sa unavíte. Pomalá chôdza je náročnejšia ako rýchly presun, avšak hĺbka zážitkov stojí za to.

4. Poľovačka bez pušky

Koľko zaujímavých zvierat a  vtáčkov ste videli na doterajších túrach a o koľkých druhoch môžete povedať, že ste ich videli na vlastné oči? Nie je nutné, aby ste sa vybrali na biologický aktív spojený s pozorovaním, aby ste mohli nahliadnuť do živého sveta prírody. Stačí len zmeniť stratégiu presunu krajinou a vziať si so sebou na krk ďalekohľad.

Túra pri ktorej beriete na mušku zver a vtáctvo je úseková. Nezáleží na náročnosti trasy, nezáleží na šírke chodníčkov, nezáleží na členitosti terénu. Vašou úlohu je len vyberať miesta na ktorých sa zastavíte aspoň na 30 minút, aby ste z pohodlného sedu prečesávali krajinu okolo vás.

Čím tichšie zákutia zvolíte, tým rušnejší život vás tam na pozorovanie čaká. Vždy svoju pozornosť odkláňate od trasy a sledujete všetko čo sa jej uhýba. Nosiť so sebou atlasy a knižky nie je nutné, pretože len postupne naberiete talent pre rozpoznávanie kľúčových znakov.

Vyplatí sa vám však pribaliť si penový podsedák, aby ste aj na vlhkej a chladnej zemi mohli sedieť pohodlne. Od fotoaparátu si toho veľa nesľubujte, cez ďalekohľad vás čaká zážitok, ktorý nemožno cvakaním zvečniť do počítača či na papier.

Koľko zastávok si vyvolíte a ako dlho na nich zotrváte je iba na vás. Zo skúseností vieme, že každá trasa je nevyspy

tateľná a každý kus krajiny otvára náruč pre úplne iné druhy.

5. Krásy pod drobnohľadom

Kým na túrach vyzeráte do diaľok a kocháte sa atmosférou bezprostredného okolia, drobný svet zostáva pred vašimi zmyslami ukrytý. Je úplne jedno, či po zelenej stúpate z doliny k vrchom, alebo sa modrou púšťate miestnym pohorím – vždy sa všetko najkrajšie deje dole pri zemi.

Sklopiť zrak, a zastaviť sa pri každej kráse je tou najlepšou stratégiou pre spoznávanie krás pod drobnohľadom. Lupa a odľahčená encyklopédia mapujúca rastlinstvo a ríšu hmyzu je výbavou, ktorá vás zaručene vtiahne do sveta prírodných krás.

Všetky tie lúčky, čistinky, nivy, stráne, hole a alpínske polia vám pomôžu pochopiť, ako funguje vaša domáca záhradka. Hoci pod oknami spúšťate závesy bavorských muškátov, možno ani netušíte že v prírode nájdete ich domáce, načisto divoké podoby.

Je zážitkom zastaviť sa pri motýľoch a dať im z knižiek mená, je dobrodružstvom zahľadieť sa do ruchu lesného mraveniska, alebo si v chladnom ráne pozerať jaštericu, ktorá ešte nemá dosť síl, aby unikla pred vašim bádavým pohľadom.

Prikrčíte sa, popozeráte, prejdete ďalej, zasa sa zastavíte – takýto nezvyčajný rytmus pohybu nemožno ani naplánovať, ani napodobiť. Práve rôznorodosť trasy vás prinúti, aby ste konali tak ako treba.

O tom, že už máte čosi za sebou zistíte vtedy, ak doma za každou chrobačou uvidíte známe tvory a v každej burine uvidíte jej oveľa krajších príbuzných. Nie je výnimočné, ak sa zamilujete do tohto drobného sveta natoľko, že ho začnete kopiť vo svojom dvore a záhrade. Nie však z chránených území a rezervácií, ale z oveľa všednejších miest.

FOTO – Pixabay