7 vecí, ktoré by ste mali vedieť o ovčej huni, vlne a merine

1

Je to materiál, za ktorý si musíte pri nákupe oblečenia skutočne priplatiť. Ovčia vlna, to nie je len návrat k prírode a snaha dosiahnuť s ňou zhodu v tesnom kontakte. Všetko sa točí okolo vlastností, ktoré oceníte deň za dňom.

Ak oblečenie z merina zaradíte do svojho šatníka, rýchlo prídete na to že sa v ňom cítite akosi inak. Akoby sa stalo pre vás druhou kožou, ktorá vás drží v príjemnom komforte bez ohľadu na okolitú klímu. I keď teplota bláznivo kolíše, vy sa cítite stále rovnako príjemne.

1. Spoznáte ju po vôni

Ak nie ste fanatici do kozmetiky, každý kus odevu z merina spoznáte po vôni. Pri prvom vybalení zo škatule, pri praní v umývadle, pri obliekaní a hoci aj pri odkladaní do skrine. Stačí ak do úpletu zanoríte nos a natiahnete do seba vzduch.

Devold

Vôňu ovčej vlny nemožno popísať. Nepôsobí rušivo, je jemná avšak nezameniteľná zároveň. Nemožno sa nazdávať, že je to lanolínom, ktorý drží vlákna v nepretržitej kondičke. Je to čosi, čo vplietla príroda priamo do vlny.

Ak máte podobný pocit pri vstupe do holičstva, vedzte že v tomto prípade je to nastokrát jemnejšie.

2. Princezná na hrášku

Pichá iba hrubá ovčia vlna vidieckych krojov, alebo vás bude domŕzať i najjemnejšie merino spodnej bielizne? Všetko záleží nielen na hrúbke rúna, ale aj na jeho vlhkosti a citlivosti vašej pokožky.

Nečakajte, že úplet z ovčej vlny sa vyhladí, zaplstí a zrovná ako bavlnený nátelník. Vlákna neprestajne vytŕčajú von ako na malom, naježenom ježkovi.

Devold

Ak je merino suché a oblečiete si ho na vlhké telo, zacítite ihlenie. Ak sa pri prudkom výstupe do kopca zaparíte, tiež zvýšite svoju vnímavosť.

Vždy sa nájdu ľudia, ktorí merino vnímajú citlivo, ale nájdu sa aj takí, ktorí jeho jemné ihlenie necítia. Ako ste na tom vy, to si môžete iba vyskúšať na vlastnej koži.

3. Ťažšie, ako by sa mohlo zdať

Pri oblečení z merina nikdy na prvý pohľad neviete na čom ste. Z priadze je možné vytvoriť úplety s najrôznejšou štruktúrou, pri ktorej sa využívajú najrozmanitejšie stratégie. Raz je na prvom mieste snaha o priedušnosť a zachytenie čo najväčšieho množstva vzduchu, inokedy je úplet vo vrstvách, mimoriadne hustý.

Ak začnete ukladať kusy odevov na kuchynskú váhu, môžete byť naozaj zaskočení. Mysleli ste si, že ruská, námornícka teľňaška v zimnom vyhotovení je tým najťažším nátelníkom, ktorý máte v skrini? Položte na váhu na pohľad tenký nátelník z radu Devold Expedition a nebudete veriť číslam ani očiam. Je ešte ťažší ako námornícka klasika.

To isté platí aj pre iné kúsky odevov. Spoznáte to na ponožkách, nákrčníkoch, na čiapkach. Vlna v sebe ukrýva veľa tajomstiev.

4. Nie je to látka na obklady

Ovčia vlna bez problému prijme vodu pri namočení do umývadla. Na obklady by ste ju však nechceli použiť. Tak ako sa vsiakne do štruktúry, tak rýchlo odteká preč. A ak začne na ňu pôsobiť teplo, odparí sa nezvyčajnou rýchlosťou.

Vlna sa svojim spôsobom podobá oveľa viac na umelé vlákna ako na bavlnu. Kým bavlna pohltí vodu a nechce ju pustiť, z vlny voda odchádza nerušene preč. Veľmi dobre sa o tom môžete presvedčiť, ak budete vypraté oblečenie z merina sušiť na rebrovanom radiátore.

Devold

Na povrchu sa vám do hodiny vykreslí nevídané divadlo. Na povrch vystúpia kvapôčky vody všade tam, kde je úplet s radiátorom v priamom kontakte. To sa nestane na žiadnom inom materiáli. Voda chce ísť preč a to naozaj rýchlo. Preto oblečenie z ovčej vlny vysychá rezkým tempom.

5. Hreje i keď zamokne

Ak používate ponožky z merina a topánky ku koncu dňa predsa len prepustia vodu dnu, vôbec nič si nevšimnete. Až vo chvíli, keď ich vyzujete a na podlahe urobíte ponožkami prvé mokré odtlačky, viete že sa máte pustiť do sušenia.

Ovčia vlna nezačne chladiť keď navlhne. Vlhkosť sa neviaže na vlákno, ale len vypĺňa priestor medzi nimi. Práve preto je vlna favoritom všade tam, kde trávite čas v prírode. Či príde para z povetria, alebo ju vytvoríte vy svojou fyzickou aktivitou, nič to nezmení na vašom tepelnom komforte.

Ak sa o bavlne hovorí, že na horách sa môže stať zabijakom ktorý vás umorí po namoknutí chladom, ovčia vlna je potom pestúnkou, ktorá vám nedovolí zachladnúť ani vtedy, ak premoknete do nitky.

6. Pohoda bez pohľadu na teplomer

V lete chladí, v zime hreje – je to klišé, ktoré je viac fantáziou ako skutočnosťou. Pravdou však je, že v oblečení z ovčej vlny nevnímate tepelné výkyvy tak intenzívne, ako pri iných materiáloch. Spoznáte to na chate, obľúbite si to na horách, ale aj pri kempovaní v prírode.

Ak teplota stúpa nahor, nemáte pocit že sa potrebujete odstrojiť a vyzliecť. Merino vám drží klímu a cítite sa stále rovnako. Podobné je to pri ochladení. Ak ste si na sebe nechali rezervu, pri poklese teploty nepotrebujete vrstvu oblečenia naviac. Na horách, kde sa teplota mení s výškou a hodinou, akoby ste pri návyku na merino nechceli mať na sebe už nič iné.

Keď však prudko zaberiete v tempe a para presýti vaše zvršky, rýchlo hľadáte spôsob ako ju odvetrať von. Pod chvíľou sa môžete rýchlo cítiť ako prehriaty kotol.

7. Údržbu si musíte ustriehnuť

Merino sa odiera a žmolkuje. Preto sú trvácnejšie kusy oblečenia vylepšené malým množstvom syntetického vlákna.  Zvyšuje odolnosť voči oderu, čo je fajn pod plecnicami batoha, na chrbáte ale i pod pazuchami. Platí to aj pre ponožky. Smelo by sme mohli povedať, že merino trpí expedičnou chorobou. Už po dvoch týždňoch nosenia vidíte, že má čosi za sebou.

Ošetriť treba každú malú dierku, ak sa oblečenie kdesi zatrhne. Niťou musíte šikovne podchytiť všetky slučky úpletu, aby sa nič nerozliezlo a nerozpáralo do šírky. Nie je to ako pri tkanom plátne, úplet jednoducho žije. A ak príde na dierky, dokážu ich s chuťou vyhrýzť i mole.

Počítajte však s pohodovým ručným praním, pri ktorom špina akoby sama odtekala z vlákna do vody. Nie je to nič čo by vás trápilo a nebudete merinom zaťažovať ani pračku. Ak máte čistiaci prostriedok na odevy z vlny, všetko ide ako po masle.

A to najlepšie na záver? Oblečenie z merina nikdy nezapácha. Tuk, pot, či oderky kože jednoducho neposkytnú na vlnenom vlákne priestor pre mikroskopický život.

Milan Gigel
Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

1 komentár

Pridaj komentár