Týždeň v obrazoch #3

0

Zima má byť biela. A to nielen na zemi ale aj na konároch stromov. Keď je les čerstvo pocukrovaný, aj svetlo sa zdá byť úplne iné. Nie je modré, ani šedé. Je neskutočne biele, že sa to ani slovami nedá popísať.

Je fajn utiahnuť sa do koliby, ak na kopcoch fúka ako na Větrove. Aj pri tom najvýkonnejšom plynovom variči ihneď poznať rozdiel. S polovicou času a polovicou paliva je obed úplne rovnaký. Na sviežom povetrí vždy dokonalý.

Málokto pozná super vychytávku pre ochutenie mäsa na panvičke. Vezmete olejový papier s koreninami, zavriete do neho plátok mäsa a máte to bez marinovania úplne dokonalé. Koreniny sa s tukom nalepia na mäso. Skúste sa pozrieť v regáloch samoobsluhy.

Turistika žiada ľahučké batohy s maximom pohodlia. Potulky po skalnatých horách zasa obratné a štíhle batohy, ktoré sa neprederú. A aké je to so zálesáctvom? Tam má byť batoh ako pre vojaka – nezničiteľný, robustný do posledného detailu. Začínam sa zoznamovať s fínskou klasikou Savotta Jääkäri M. No schválne, prečítajte to nahlas.

Nôž, nôž a opäť nôž – ak sa na potulkách ohrievate pri ohníku a varíte si čaj, bez neho to jednoducho nejde. Tie ktoré vyšli z pracovných nožov pre remeselníkov šetriť netreba. Znesú všetko. Aj tento Hultafors OK1, braček o čosi jemnejšieho modelu OK4.

Koľko minút času potrebujete na to, aby ste na novom, nedotknutom mieste založili ohník? Celkom rád by som sa pozrel na šampionát tých, čo sú v tejto disciplíne najrýchlejší. Mohla by to byť zábava.

Jedno slnko na oblohe, druhé slnko na ražni. Stačí vziať hrubý pás slaniny, nakrojiť ju po kožu na hranolčeky, napichnúť na držiak a upiecť nad ohňom. Sama sa takto roztvorí do tvaru slnka.

Ak by vám Fíni ponúkali občerstvenie s názvom „tikkupulla“, asi by ste nevedeli čo máte od nich čakať. Ak sa však povie že sa idú opekať z cesta hady, každý vie že je to dobrota, ktorá je najlepšia ešte za horúca. Ktovie či sa práve takto nezrodil aj skalický trdelník.

Drevo, drevo a drevo. Ak je chuť, nie je až také náročné vyrezať si z vŕby, topoľa alebo brezy kuksu na pitie. Horšie je to ale s údržbou. Na čaj a vodu je fajn, ale tým to končí. Je v tom kus romantiky, ale hrnček je hrnček. Bez ohľadu na to či je z plechu alebo plastu.

Mať v rôznych kútov kraja zašité tábory je neskutočne fajn. Kým všade naokolo je sneh alebo blato, pod strechou koliby je na suchom lístí alebo ihličí vždy príjemne. Ochráni pred vetrom, dažďom, nepohodou.

Nie, nie je to pohľad z hamaky, ale len zamyslenie nad krásou holých stromov. Kto je navyknutý na monokultúrne smrečiny, ktoré zastierajú výhľad na oblohu po celý rok, ten sa rád oddá pohľadu do oblakov cez holé konáre bukov a jaseňov.

Milan Gigel
Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

Pridaj komentár