Vyzdobte si rúčky nožov cínovým vzorom

0

Nie je to výzdoba, ktorá by sa na rúčkach nožov objavovala často. Kovové ornamenty sú chladné na dotyk, robia nôž v ruke ťažším a ak príde na svetlé drevá, ich póry sa postupne nasýtia matnou patinou.

Ak však takýto nožík vytiahnete na stôl, okamžite budí záujem a pozornosť. Kým ostatní obzerajú tento nevšedný zjav, vy máte dobrý pocit z toho, že ide o prácu ktorú ste si spravili sami. Každý kus je svojim spôsobom originál a nezunuje sa na pohľad.

Nakreslite si vzor

Viac ako fantáziu potrebujete pri kreslení zmysel pre geometriu. Všetko sa točí okolo jednoduchých čiar, ktoré musíte ovinúť okolo oblých kontúr rúčky noža. Ak si prezeráte všetky tie vlnovky, krížiky, a štvorce, skôr či neskôr prídete na to, že všetko sa skladá z rovných línií a trojuholníkov.

Chopte sa ceruzky, pomôžte si pri kreslení čiar podložkou a možno sa budete musieť trocha potrápiť aj tým, aby ste vzor rozpočítali na meniaci sa obvod rukoväte. Kým však iba kreslíte ceruzou, vždy môžete kus vášho návrhu vygumovať, aby ste ho nakreslili znova a znova.

Nesnažte sa veci komplikovať, nakoniec sú i tak tie najjednoduchšie motívy najkrajšími. A ak čosi nesedí úplne presne, vo finále sa to i tak stratí v hre tuhých kontrastov.

Na drážky s rozumom

Lupienková pílka na priame línie a dlátko na trojuholníky a vyberanie dreva von – s týmito dvomi nástrojmi obslúžite všetko. Ak práve nepracujete na svojom rezbárskom nožíku, určite si môžete pomôcť aj  ním. Jediné, čo z vašej práce bude vo finále vidno je rez samotný. Dno drážky preto nemusí byť hladké ani upravené.

Dôležité je, aby ste nešli príliš hlboko. I dva milimetre hlboká drážka do seba prijme statočné množstvo kovu, ktorý nožu výdatne pridáva na váhe. Každá drážka by mala byť aspoň dva milimetre široká aby cez ňu roztavený kov pretiekol, každý cíp z ktorého nedokáže uniknúť vzduch so sebou nesie riziko vzniku malej bublinky.

Čím viac kanálikov bude spájať jednotlivé poschodia vzoru, tým lepšie sa vám vzor vyleje. Skúste sa preto na hotovú prácu pozrieť ako na bludisko, ktorým bude tiecť roztavený kov. Možno odhalíte problémové časti skôr, ako bude neskoro.

Ovíjajte čo najtesnejšie

Nie je jednoduché ovinúť zaoblenú rúčku papierom tak, aby ste dokonale skopírovali jeho kontúry. Ak zostane papier voľný, roztavený kov vám bude vytekať cestou-necestou. Ak ho pri ovíjaní pritisnete priveľmi, v drážkach nezostane dostatok miesta pre kov. Prvú vrstvu si spravte z prúžkov novín, druhú z pružnej, bavlnenej látky.

Nehľadajte záchranu v krepových maliarskych páskach, ktoré sa dokážu prispôsobiť kontúram podkladu. Lepidlová vrstva sa od horúceho kovu naduje a namiesto hladkého povrchu nájdete po rozbalení kopu nepekných chýb. Nie je tajomstvom, že majstri nožiari ovíjajú rúčky tenkou, poddajnou kožou, vždy sa však snažia o to aby mali rúčky čo najjednoduchší tvar.

Klampiarsky cín postačí

Pre zoznámenie s technikou postačí i obyčajný, klampiarsky cín v tyčiach. Hoci je v ňom 60 percent olova, nemusíte si s tým robiť ťažkú hlavu. Nožiari určite siahnu po drahom, 99-percentnom bolívijskom cíne, pracovať sa dá aj so zinkom ak ho viete spoľahlivo roztaviť.

Na tavenie vám postačí stará plechovička a kartuša s plynovým horákom. Nenechajte sa nalákať na prvý moment, pri ktorom vidíte že spájka je už úplne rozpustená a tekutá. Nad plameňom počítajte s pomalým dychom ešte raz do desať a až potom sa pustite do nalievania.

Tak budete mať istotu že kov nestuhne skôr ako sa dostane do najspodnejších vrstiev vzoru. Možno vás zaskočí jeho váha, možno sa i opálite ak si vopred nedomyslíte ako budete nôž v ruke držať. Nejaký čas potrvá, kým kov schladne.

Povrch musíte vyrovnať

Pod papierom cín zatečie i tam, kde nepatrí a je to lepšie ako keby mal kdesi chýbať. Celý povrch preto budete musieť zrovnať pilníkom a brúsnymi papiermi. Ak pracujete na svetlom dreve, zbadáte tmavé línie po okrajoch vzoru, ale i to že kovovými čiastočkami sa plnia póry dreva, ktoré sa stáva šedým, menej pekným. Pri tmavom dreve sa všetko akosi skryje pred zrakom.

Pilníkom ide práca rýchlo, oveľa lepšie ako brúsnymi papiermi. Ak sa dostanete všade až po drevo, môžete nájsť drobné chyby kde cín chýba, alebo bublinky ktoré nedokázali uniknúť. Všetko viete opraviť spájkovačkou, je to však nepríjemná práca. Čo kde rozpustíte, to chce vytiecť von.

Vyleštiť a navoskovať

Finále je už prechádzkou ružovým sadom. Vyhladíte celú rukoväť oceľovou vlnou, preleštíte ju voskom a máte dobrý pocit z nového, doposiaľ nepoznaného zážitku. Vopred však počítajte s tým, že pre vysoký obsah olova výzdoba i tak stmavne – zo striebornej sa stane tmavošedá. Vždy sa však dá znova a znova vyleštiť do krásneho, iskrivého vzhľadu.

Milan Gigel
Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

Pridaj komentár