S jakutom od Milana Kalmára na potulkách krajom

1

Je to dobrodružstvo, pri ktorom sa na vás deň po dni navaľujú nové pocity a zážitky. Vo chvíli, keď sa vám do rúk dostane prvý jakutský nožík, začnete po malých krôčikoch zisťovať o čom toto dedičstvo sibírskych národov je. Už to nie je len nožiarska kuriozita s typickým kovaným žliabkom, ale skutočný nástroj na každodennú prácu.

Rezanie, krájanie, hoblenie, škrabanie, kresanie, štiepanie, osekávanie, vŕtanie a kliesnenie – ak patríte medzi tých čo sa radi túlajú krajom, kempujú a varia na ohnisku, to všetko sú výzvy pre prácu s nožom. Od polovice leta sa zoznamujeme s jakutom od Milana Kalmára z ateliéru Sampo, ktorý svoju nožiarsku vášeň povýšil na umenie.

Ľavákovi jakut nepožičiate

Hladká plocha so žliabkom na jednej strane a vysoké jemné zaoblenie na druhej – taká je geometria čepele, pri ktorej je každá zo strán úplne odlišná. Kým k materiálu prikladáte takmer výhradne plochu so zaoblením, po hladkej strane so žliabkom sa odrezané sústo kĺže od rezu preč. Znamená to, že ak chytíte nôž za rúčku, pohľad na žliabok vám ihneď prezradí pre ktorú ruku je nôž robený.

Pravákov to priveľmi nezaujíma, ľavákom to však zoznamovanie s jakutmi môže skomplikovať. Hoci by sa k nemu dostali, nemusí im pre svoju geometriu sadnúť do rúk.

Prečo sa čepeľ k materiálu prikladá zaoblenou stranou a nie hladkou? Pretože práve naklonením noža určujete, ako hlboko sa čepeľ norí do rezu. V naklápaní sa skrývajú všetky tajomstvá týchto nožov.

Neznamená to však, že by pri používaní nenastali situácie, kedy je všetko naopak. Ak režete lieskové prúty tak, že obe ruky opriete o hruď ako to robia košikári a rezbári, plochá strana čepele sa dostane k materiálu. Len preto, že nôž držíte opačne ako je zvykom. Podobné je to ak čepeľ obrátite proti palcu, alebo sa pustíte do krájania krajcov z bochníku chleba.

Žliabok nielen pre ozdobu

Či je žliabok hlboký, plytký, s okrúhlou či pozdĺžnou vzorkou od úderov kladiva, štíhleho alebo širokého tvaru, na tom pri rezaní nezáleží. Čím dlhšie jakutský nôž používate, tým viac si uvedomujete že pri reze neplní žiadnu úlohu – dáva však nožu jeho tvár.

Môžete čítať histórie o spevňovaní čepelí, podobnosti s nožmi z dutých kostí, či pomyslenom odtoku krvi z čerstvej svaloviny, nič z toho sa vás priamo nedotýka.

Všetko sa však zmení vo chvíli, keď sa po prvýkrát pustíte do ručného brúsenia čepele, aby ste obnovili jej opotrebované ostrie. Pri húževnatej oceli budete radi, že nemusíte odbrusovať celú plochu noža, ale iba to čo zostalo okolo vykovaného žliabku. Šetrí to sily a čas, nalieva vás to dobrou náladou.

Je však nadovšetko isté, že každý kovaný žliabok vyzerá odlišne a práve on dáva každému nožu jeho typický zjav. Svoj nôž bez váhania rozoznáte medzi tuctom ostatných – podľa tvaru a vzoru vykutého žliabku.

Aký je jakut do lesa od Milana Kalmára?

Ručne kovaná čepeľ z ocele K720, drevená rúčka z fínskej brezy, montáž na tŕň s epoxidom na kolíčky a puzdro z hovädzej kože hrúbky 4,5 milimetra – to všetko sú parametre ktoré si vyčítate po boku jeho nožov. Čo si však možno bez obhliadky naživo neuvedomíte je, aký precízny – priam šperkársky presný nožiar Milan Kalmár pri svojej práci je.

Všetko má dokonale tiahnuce sa línie, symetrické geometrické kontúry a mimoriadnu precíznosť.

Hoci ide o nôž do lesa ktorý nebol leštený a zdobený pre zbierky, z detailov čítate priam úzkostlivo dokonalé spracovanie. Akoby sa nôž do lesa pre hrubú prácu, zapichnutie do zeme či škrabanie zablatenej kôry v ničom nelíšil od tých, ktoré putujú na výstavku do políc.

S váhou 140 gramov pôsobí jeho jakut so 125-milimetrovou čepeľou v ruke ľahko a obratne, štíhla rukoväť mu dáva v dlani nevšednú manévrovateľnosť a mohutné, pevné puzdro v sychravých lesných ránach nemáte nutkanie chrániť pred nečasom. Hoci pôsobí jemne, je to nôž na prácu ktorý toho znesie naozaj veľa.

Expert na plátky

Plátky na všetky spôsoby – zo suchej smrekovej štepiny, zo surového bukového konára, z mŕtvej liesky, ale aj zmrazeného mäsa. Vo chvíli, keď položíte ostrie na materiál a natočíte nôž pod správnym uhlom, ťahom ruky režete jeden plátok za druhým. Je iba na vás, či všetko dorežete až do konca, alebo sa vyhráte s vyrezávaním chlpatého drievka na podpal.

Čepeľ má približne 20-stupňový výbrus, a približne pod 25-stupňovým uhlom musíte nakloniť nôž, aby spod neho odchádzal jeden plátok za druhým.

Ostrie tlačíte do materiálu ako nôž hoblíka do dreva a priamo pred vašimi očami sa deje ten malý zázrak. Rezivosť je ohromná, ponáša sa svojim spôsobom na fínky s vysokým výbrusom tenkých čepelí.

Regulujete ju náklonom rúčky a tak nie je náročné pri odkôrňovaní bukového dreva do udiarne zabrániť tomu, aby sa nôž nenoril do dreva. Nakloníte ho pod strmším uhlom a kôra sa delí od dreva bez zarezávania.

Veľmi pôsobivým zážitkom je rezanie tenučkých plátkov mäsa z veľkého zamrznutého kusu. Idete po vláknach a hoci vám je jasné že sa režete cez ľad, necítite ho. Mäso sa pod čepeľou správa ako pevnejší vosk.

Plátky sa uhýbajú od čepele von  a vy idete do každého nového sústa ako do masla. Vždy s typickým oblúkovým prehnutím rezanej plochy.

Podobné je to pri potravinách. Vedzte, že hoci má jakut nezvyčajnú geometriu, i zo suchej, tvrdej klobásky ním narežete kolieska tenké ako žiletky. Zo začiatku vás prekvapí, že rovnaké je to aj pri jemných rajčinách. Všade, kde sa plátok dokáže odkloniť od čepele, tam ide všetko hladko.

S hrúbkou čepele, ktorá graduje k hrúbke 5 milimetrov je pri zelenine a pečive nápomocný vysoký výbrus. Pomaly otvára reznú škáru, aby sa suroviny namiesto krájania nepraskali a nedeformovali. Jakut v tomto vyhotovení si s potravinami rozumie a určite by s dostatočne dlhou čepeľou ustál prácu aj v kuchyni. Nie je to len hoblík na drevo.

Špička pre prácu s detailom

Čepeľ sa pri hrote klinovito zužuje a tratí časť svojej hrúbky – čiastočne zaoblením, čiastočne úkosom na chrbte, ktorý formuje akýsi bajonetový končistý hrot s profilovým spevnením. Verte tomu, že jemnú rezbársku prácu s prednou časťou čepele si obľúbite tak mocne, ako my. Ak je dobrá zápalka, i na nej sa vám podarí špičkou narezať chlpaté drievko.

Jemné rezbárske manévre vás však vo vášni môžu rýchlo strhnúť k otlaku na palci. Práve palec ľavej ruky je pri čepeli tejto dĺžky nástrojom na manévrovanie a tlačenie do rezu. Je to, akoby ste v páke robili jemné a presne smerované pohyby, na ktoré rukoväťou nedosiahnete.

Nemuseli sme sa priveľmi snažiť, aby sme pri práci špičku noža zalomili. Bola aj nezvyčajne končistá, vytiahnutá v líniách skutočne do tenka.

Rovnako rýchlo sme ju však pri oprave aj zabrúsili, kde nám odvtedy plne slúži. Bodanie, kruženie a vŕtanie – to jakut s takouto čepeľou bez problému zvláda.

Veľmi sa nám páči, ako dlho dokáže húževnatá oceľ K720 udržať svoje pracovné ostrie v pohotovosti. Je to materiál, ktorý je priam predurčený pre prácu s drevom a nájdete ho na nejednom zálesáckom noži, pri ktorom sa žiada odolnosť a schopnosť udržať brit ostria v stave žiletky.

Milan Kalmár však na tomto noži predsa len nedopustí, aby ste vytiahli nezdravo jedovaté ostrie. Sekundárne zaoblenie spodnej línie dáva výbrusu húževnatosť. A to sa nám osvedčilo.

Škrabanie a kresanie

Zálesácky nôž však nie je iba o rezaní, ale aj o škrabaní a kresaní. Kde treba z dreva a lyka nahotoviť jemné práchno, kde sa žiada z horčíka a ferrocériovej tyčinky škrabať hoblinky kovu, alebo odstrániť blato, piesok a kamienky, tam prichádza na rad sekundárne ostrie.

Je ním hrana na chrbte noža, ktorá je spracovaná k aktívnemu používaniu. Chrbát je zabrúsený do hladka, na pracovnej strane nenájdete žiadne zaoblenie – len ostrú, 90-stupňovú hranu ktorá plní svoj účel bez kompromisov.

Či kresadlo opotrebuje hranu alebo nie, to pri tejto oceli riešiť nemusíte. Vyiskríte len drobné body, ktoré nijako hranu neotupia. A ak sa priberiete k brúseniu, všetko bude opäť v dokonalosti.

S K720 máme s kresadlami výborné skúsenosti aj pri iných nožoch – tento jakut nie je žiadnou výnimkou.

Zvládne aj štiepanie

Drevený tĺk a štiepanie polienok by po čase tento dobre stavaný jakut možno unavili, príležitostnému výkonu sa však vyhýbať nemusíte. Čepeľ je do rúčky osadená pevne a ak máte dostatok rozumu a citu, nemáte čo pokaziť.

Ak však často vysedávate pri ohnisku, určite ste si osvojili zručnosť štiepania drievok v ruke – presne tak ako to robili naši dedovia a pradedovia, či neskôr otcovia v mestských bytovkách pri kachliach.

Nôž zarežete po vlákne do dreva, kývaním ho vkliníte do hĺbky a páčením trháte jednu štepinu od druhej. Je to tiché, šikovné a ak máte dobré smrekové drevo, je to tak trocha aj zábava.

Ak predsa len zabudnete sekeru alebo sekáč doma a treba sa vám do stredu konára pre suché drevo na práchno dostať, s jakutom a dreveným tĺkom to predsa len zvládnete.

Jednoduchá rúčka dáva zmysel

Vezmite rúčku od metly, sploštite ju na štíhly oválny tvar, nasekajte ju na kusy a máte geometriu, akú na tomto noži nájdete. Ak sa nasýtite krásou fínskej brezy a oddáte sa rutine rezania, hoblenia, škrabania a krájania, zistíte že pri jakute sa nežiadajú rafinované tvarovania rúčok iných nožov.

Tu sa nebodá, nefidlá, nepíli, neťahá nožom vpred a vzad. Rezanie je zväčša o tlačení ostria do materiálu, pri ktorom potrebujete mať dokonalú kontrolu nad uhlom. A práve ten štíhly a oválny prierez vám to umožní.

Rukoväť je istým spôsobom jemná a štíhla, akoby ladená pre precíznosť a detailnosť rezu. Pomerne rýchlo si na ňu privyknete, i keď máte v dlani tak trocha pocit prázdnoty.

Ak však príde na dlhšie trvajúcu prácu so silovými rezmi, predsa by ste mali radšej v dlani čosi objemnejšie. Do rukavíc sú tieto proporcie fajn, do holej ruky by sa vám však zažiadalo pri takomto druhu práce viac objemu.

Puzdro podvesené pod pásom

Tulec z hrubej kože, bočné krídlo a pôsobivé patinovanie hovädziny s jednoduchým šitím. V akej precíznosti je spracovaný nôž, takú môžete očakávať aj pri puzdre. Nôž v objatí tvarovanej kože sedí pevne, nie je veľká šanca že by ste ho pri behu kdesi vytrúsili. Jemne ho priklepnete dlaňou dovnútra a sedí na mieste.

V hre však nie je iba ochrana ostria a estetika, ale aj účelnosť. Puzdro má tradičný voľný záves, pri ktorom sa hompáľa na páse a uhýba pred nohou či bruchom.

Všetko visí na prúžku šikovne viazanej kože asi nebudete musieť dlho skúmať, kým objavíte, že nôž môžete pokojne zavesiť na šnúre cez plece ako brašňu ak vám to sadne.

Nám sa osvedčilo šupnúť na oblinu puzdra brúsnu pastu, ktorou obťahujeme oblú stranu ostria priamo v teréne. Je to šikovná, príručná údržba bez starostí. Potiahnete párkrát po koži a ste zasa na žiletke.

Oceľ, ktorá nemusí zaspávať v slaninke

Zhrdzavie alebo nie? Pri jednom fotení nám lesné mravce ukázali, ako dokáže do druhého dňa vyrásť líška na čepeli, ktorú sme iba obtreli do trička. Kyselina mravenčia dokáže divy.

Hoci však K720 počítame medzi uhlíkovky, nie je to oceľ ktorá by žiadala mastenie slaninou po každom použití. Po ovocí, zelenine ani pri zanedbanej údržbe sa neobjaví na čepeli nevzhľadná patina, ktorá by vám narobila starosti.

Máme pocit, že hoci čepeli mazanie nezaškodí, nie je to nutnosť. Ak beriete jakut ako pracovný nôž s ktorými sa stále vŕtate v inom materiáli, po čase to prestanete riešiť. Hoci je pomaly po lete, čepeľ je na celej ploche stále jasná, čistá, bez tmavých výkvetov.

K dobru musíme povedať, že sa nemusíte báť ani pachutí. Chuť klincov sa v jabĺčkach ani cibuli neobjaví.

Brúsenie je ako balzam na dušu

Na brúsenie jakuta nepotrebujete nič, len zopár vodných kameňov a voľnú chvíľu s dobrou náladou. Netreba dodržiavať žiadne uhly, netreba sa zaoberať žiadnymi detailmi. Len s postupnou gradáciou jemnosti prechádzate plochou po kameňoch vpred a vzad – vždy dovtedy kým celá čepeľ nemá jednotný vzhľad a štruktúru.

Pri prvom brúsení sme museli zbrúsiť jemné zaoblenie na čepeli i chrbte, ktoré vznikli pri výrobe. Po zrovnaní na karborunde sme už vždy šli na mäkkých Taidea kameňoch s konečnou zastávkou pri 3000. To už máte brit, ktorým môžete robiť jemné rezbárske práce. Zo zvedavosti sme sa však pribrali aj k rozsutcu, ktorý si s touto oceľou pekne rozumie.

Brúsenie je naozaj jednoduché a jeho prednosťou je, že sa zaraz obnoví nielen brit ostria, ale aj hrana chrbta na škrabanie a kresanie. Nemali sme doposiaľ v rukách nôž, ktorý by sa brúsil po technickej stránke tak jednoducho.

Oceľ si zachováva svoje ostrie veľmi dlho a hoci sa zdá že pri pár mesiacoch používania píšeme o brúsení s odvahou, vedzte že sme si to museli znova a znova vyskúšať.

Jakut od Milana Kalmára nás v teréne presviedča o tom, že tento nôž zo sibírskej divočiny dokáže predviesť svoje prednosti i v našich končinách. Bolo by na škodu, ak by tieto nože končili iba v zbierkach, kdesi v perinke, bez využitia, na ukážku. Asymetrické ostrie má svoje výnimočné prednosti pri plátkovaní, doplna si užijete škrabanie práchna a kresanie, ako aj jednoduchú, bezproblémovú údržbu. V 125-milimetrovej dĺžke sa nám ukazuje byť v teréne veľmi praktickým a veríme tomu, že i v krátkej rezbárskej čepieľke tohto typu sa môže ukrývať veľa šikovných predností. Zatiaľ aspoň v našej fantázii.

Milan Gigel

Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

1 komentár

  1. pekne napisany clanok a profi fotky urcite potesia a krasne doplnia obraz…akurat ja mam s tou K720 a patinou trocha inu skusenost…uz po prvom krajani zeleniny (rajcina, paprika, uhorka, cibula) sa mi urobila patina…mne to nevadi prave naopak vyhladavam to, dodava to nozu neopakovatelny charakter…rad popr. poslem foto 🙂

Diskutovať

Please enter your comment!
Please enter your name here