S fínskou panvičkou Muurikka je posedenie pri ohni zážitkom

Praženica, lievance, steaky a zemiakové placky – všetky majú v prírode čosi spoločné.  Ak z batoha vytiahnete šikovnú panvičku, napražíte ich oveľa jednoduchšie ako v ešuse. Priestranné dno a nízke okraje sú na otvorenom ohni praktické.

Objaviť  panvičku, ktorá by pasovala do batoha nie je jednoduché. Nájdete desiatky malých panvičiek pre variče, otvorený oheň však pýta čosi naviac. Zoznamujeme sa v teréne s fínskou zálesáckou panvičkou Muurikka, na ktorú si nasadíte rúčku urobenú na mieru.

Plát z uhlíkovej ocele

Vyrazte z milimetrového plechu kruh, vytlačte do neho tvar nízkej panvičky a navarte na to kónický držiak, ktorý bude oporou pre rúčku. Ak po prvýkrát vezmete do rúk túto panvičku, budete príjemne prekvapení jej jednoduchosťou. Nie je tu žiadny detail, ktorý by ste mali nutkanie skúmať, neprekvapí vás nič, čo by ste nevideli na fotografiách. Je to jednoduchá panvička v úplnej nahote a vy budete cítiť nutkanie vyskúšať si ju čo najskôr.

S priemerom 23 centimetrov a bočnicami vysokými 25 milimetrov je natoľko kompaktná, že ju hravo zabalíte do ktoréhokoľvek batoha. Nič z nej nepretŕča. Lemy sú natoľko nízke, že zapadnú medzi zvyšok ostatnej výbavy bez akéhokoľvek nadúvania alebo odstávania. Rúčku neriešite, pretože si ju spravíte v prírode. Takže s plackou hravo vyrážate do terénu.

Panvička váži skoro 500 gramov, čo je toľko isto ako váži tradičná zostava okrúhleho hliníkového ešusu. Nie je to teda váha, ktorú by ste v batohu zbalenom na víkend v lese vážnejším spôsobom pocítili. Ak ste už niekedy  so sebou ťahali do lesa starú liatinovú panvičku z kuchyne, určite budete príjemne prekvapení.

Zmeníte ju na nepoznanie

Uhlíková oceľ rýchlo hrdzavie a ak príde na varenie, všetko sa bude chcieť k novému plechu prichytiť. Stačí však krátka príprava a panvička sa zmení na nepoznanie. Jediné čo potrebujete je kuchynský olej. Slnečnicový, repkový, olivový – na tom vôbec nezáleží. Budete ho nad ohňom vypaľovať, kým sa celý plech nepotiahne súvislou čiernou vrstvou.

Osvedčilo sa nám postupovať pomaly. Papierovou vreckovkou nanesiete tenkú vrstvičku oleja a panvičku nad plameňom zohrievate dovtedy, kým olej nezačne dymiť a nestmavne. V prvej vrstve máte pocit že žltne, v druhej už bude hnedastý, pri ďalších sa vyfarbí do čierna. Vysokou teplotou sa olej zmenil na odolný prírodný plast, ktorý bude na kove držať.

Výhodou tejto úpravy je, že vznikne vrstva ktorá je nelepivá a dokonale chráni oceľ pred hrdzou. Na vypálenej čiernej patine sa nelepí ani liate cesto, ani surové vajíčko. Je to úprava, ktorá sa dá umývať saponátom na riad, do umývačky riadu sa však príliš nehodí.

Rúčka s poistným kolíčkom

V našich krajoch nie je núdza o rovné lieskové prúty. Nájdete si priemer ktorý vám pasuje, zarežete koniec do kónusu a keď ho priklepnete do panvice, máte rukoväť ktorá sadne do dlane. Prvé pocity budú príjemné a bude sa vám s panvičkou nad ohňom i v čerstvej pahrebe dobre narábať. Je fajn, ak sú ruky mimo horúčosti.

Rýchlo však prídete na to, že horúci kov surové drevo vysuší a spoj sa uvoľní.

Nejaký čas sme experimentovali s rôznymi spôsobmi zarezania hrotu, nakoniec sme však predsa len našli najlepší spôsob. Ak spravíte hrotom trojhranného šidla vreckového noža do rukoväte dierku a zasuniete do nej kolíček, panvica bude držať dokonale a ani po niekoľkých dňoch zosychania sa rúčka neuvoľní.

Akú dĺžku rúčky zvolíte je iba na vás. Sú však dve taktiky varenia, s ktorými sa treba zladiť.

Na plameni i pahrebe

Milimeter hrubý plech má slušnú tepelnú kapacitu a zotrvačnosť, ktoré sa na otvorenom ohnisku prejavia v plnej sile. Trvá približne 3 minúty kým sa panvička rozpáli spolu s olejom ktorý do nej nalejete, a približne polovicu času trvá, kým sa búrlivé praženie zastaví, keď ju stiahnete z plameňa dole.

Kov na ohnisku veľmi dobre rozvádza teplo, najchladnejšia zóna je pri rukoväti. Je to tým, že sa snažíte držať ruku mimo žiary a toto miesto je k nej najbližšie. Po troche tréningu zistíte, že všetko čo ste si mysleli o panvičke doposiaľ, nemusí platiť úplne.

Varenie, praženie a dusenie na uhlíkoch je fajn. Panvička však tlmí prívod vzduchu a hoci aj ponecháte pod ňou dvomi klátikmi medzeru, tempo bude vždy pozvoľné. To sa hodí napríklad pri vajíčkach. Praženica ani volské oká sa neprilepia, podobné je to s omeletou. Vidíte, ako sa uvoľnia z povrchu, akoby to bol naozajstný teflón.

Ak dáte panvičku nad plameň, tempo sa takmer zdvojnásobí a bude sa vám to páčiť pri každom vážnom pražení.

Zemiakové placky dostanú zlatistú farbu a čím horúcejšia bude panvička pod surovým cestom, tým zlatistejšie budú. Práve prvé sekundy rozhodujú o zlatistých tónoch vypečenia.

Práve spôsob varenia vás bude viesť pri voľbe dĺžky rukoväte. Pre uhlíky vám postačí približne 35 centimetrov, pre varenie na plameni môžete ísť na dvojnásobok. Dlhá rúčka je naozaj praktická, o čom sa presvedčíte hneď pri prvej skúsenosti.

Dokonalé steaky

Tepelná kapacita, ktorú plech má sa v plnej sile ukáže pri steakoch. Či to bude vyzretá hovädzina, čerstvá bravčovina zo zabíjačky alebo kus baraniny, na horúcej platni to len zasyčí a hneď budete vidieť, ako sa povrch zaťahuje. Vysoká teplota je v tomto prípade fajn a podliatie olejom pečeniu výrazne pomáha.

Osvedčili sa nám aj mastné papiere s koreninami, do ktorých sa dá mäso zabaliť doma ešte predtým, ako ho natlačíte do termosky. Papier na panvičke nehorí a odovzdá soľ s koreninami plátku mäsa skôr ako sa stihne zatiahnuť. Je to šikovný odrazový mostík pre tých, čo s takouto divokou kulináriou nemajú veľa skúseností.

Cestá na všetky spôsoby

Zemiakové placky urobíte aj v lese – o tom niet pochýb. Nastrúhať pár zemiakov, pridať k nim vajíčko a prisypať trocha múky pred zamiešaním lyžicou nie je výzva, ktorá by sa zdala byť namáhavá. Možno ste to ešte nikdy neskúšali, ale funguje to aj bez cesnaku, majoránky a rasce.

Ak na to šupnete dobrý džem, sú z toho slušné raňajky, ktoré dodajú energiu na pol dňa šliapania do kopcov. Nie je tajomstvom, že v Škandinávii sú zemiakové placky s džemom štandardom obedových menu.

Jednoduché je to aj s lievancami. Múku, prášok do pečiva, cukor a sušené mlieko si dáte do oceľovej fľaše si širokým hrdlom doma, vodu si pridáte priamo v teréne. Zahrkáte a môžete cesto vylievať priamo na panvičku. Je to super osvieženie po špekáčikoch, slaninkách, bôčikoch a fazuli, ak sa vám po pár dňoch táborenia začnú zunovať.

Olej sa nám osvedčilo nosiť v plochej fľaške na alkohol. Objem je zvyčajne dostatočný i na niekoľko dní strávených v teréne. Slaninka však v zásobe vždy spraví radosť, rovnako ako masť ktorá má desiatky využití.

Nadovšetko praktická

Veľmi rýchlo si v teréne budujete s touto panvičkou nové návyky, až kým začnete mať pocit, že bez nej to jednoducho nejde. Všetka doterajšia improvizácia, akoby sa definitívne rozplynula. Tvar nádoby je praktický, nelepivá vrstva tiež poteší.

S umývaním si tiež nerobíme veľkú starosť. Keď po každom jedle panvičku vytriete papierovou vreckovkou a zvyšný olejový film vypálite v ohnisku, potom už stačí len ihličím stiahnuť tenkú vrstvičku sadzí na rube. Batoh sa nešpiní a nemastí, nemáte čo riešiť.

Zálesácka panvička Muurikka (22,30€) v ničom nesklame a budete prekvapení ako veľmi sa môžu zmeniť vaše kulinárske zážitky z prírody. Jej kapacita zodpovedá potrebám dvoch ľudí, ak chcete riešiť jedlá, ktoré vyžadujú svoj čas pri dusení mokrou cestou. Ak sa však pečie a praží, rýchlo otočíte niekoľko porcií a obslúžite i päťčlennú spoločnosť bez toho, aby mal niekto pocit, že je čakaním ukrátený. Páčila by sa nám však aj vo väčšom vyhotovení s priemerom o 6 centimetrov naviac.

1 z 9